Tibava: Včelárstvo
@ :: Historické foto ::
Jul 04 2009, 17:09 (UTC+0) | 
|
Tibava, okres Sobrance: Táto fotografia pochádza z roku 1938. Vidíme na nej rodinu včelárov pri stáčaní medu. V času vzniku fotky boli v Tibave dve rodiny včelárov, a to Basandovci a Imlejovci. Viac chovali Basandovci, mali priemerne dvanásť včelích rodín, z čoho získali 75 až 100 litrov medu ročne. Bolo ho teda dostatok aj na predaj a bol to výhodný obchodný artikel. V danom období údajne nikto v obci nevedel, čo je to alergia na poštípanie včelou.
Med sa stáčal dva razy ročne. Prvýkrát po odkvitnutí agátov a líp. Druhýkrát približne koncom septembra, keď nadobro končilo leto. Tibavský med nebýval z lesných rastlín, teda nebol tmavý ale svetlý. Ak bolo potrebné, robili aj čisto agátový med, čo dosahovali častejším stáčaním a výmenou rámikov v úľoch v čase kvitnutia agátu. Robievali to však bežne, i keď agátový med bol vyhľadávaný pre svoju čírosť, chuť, ľahkú stráviteľnosť a liečivosť. V liečiteľstve sa mu pripisuje pozitívny účinok proti stareckému „riednutiu kostí“ (osteoporóza), tiež na pečeň, obličky, močový mechúr a „ochabnuté svaly“.
V Tibave používali med skoro denne, ale najmä v zimných mesiacoch. Pridával sa to lipového čaju. V obci i jej okolí totiž aspoň v danom čase rástol veľký počet líp, z ktorých ľudia zbierali kvety. Vyšlo ich to lacnejšie ako čaj kupovaný a naviac to bolo i zdravšie. Lyžica medu do čaju sa podávala nielen ako sladidlo, ale tiaže ako liečivo pred možným prechladnutím a chrípkou.
Ako perličku z minulosti možno hodnotiť príbeh, ktorý dokumentuje, ako si ľudia med vážili. Otec včelárskej rodiny mal syna, ktorý v časoch I. ČSR chodil na strednú školu do Užhorodu. Užhorod bol súčasťou Podkarpatskej Rusy, ktorá patrila k medzivojnovému Československu. Otec vyplácal synove ubytovanie v internáte medom, riaditeľ internátu to akceptoval, dokonca od nich vykupoval ďalší med, aby mali študenti zdravú internátnu stravu.
Dnes sa v Tibave ešte včelárstvu venuje rodina Imlejovcov.
Slavomír Szabó
Spracované na základe spomienok pani Márie Basandovej.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
