login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Viničky: Meštianky či vidiečanky?

@ :: Historické foto ::     May 05 2009, 05:05 (UTC+0)

-


Viničky, okres Trebišov: Tieto historické fotografie pochádzajú ešte z čias Rakúsko - Uhorska. Na oboch môžeme vidieť ženy z Viničiek s deťmi. Už na prvý pohľad prekvapí fakt, že i keď pochádzajú z dediny, sú oblečené v šatách, ktoré sú typické pre meštianky. Viničky síce bola „len“ obec, ale mala dosť svojrázne postavenie. Nachádzali i nachádzajú sa tu uznávané kvalitné tokajské vinice, v čase vzniku fotiek sa tu pestoval i tabak. Oblečenie typu ako vnímame ľudový kroj dnes, sa tu nenosilo. Najmä ženy sa svojim vzhľadom a štýlom podobali skôr paničkám z mesta.

Odlišnosť bola daná už výberom farieb. Prevládali dlhé čierne sukne, niekedy tmavomodré alebo šedé. Na rozdiel od iných obcí zo Zemplína tu žena nosila len jednu sukňu, pod ňou ďalšie tzv. spodné sukne nemala. Blúzky si ženy kupovali, ale častejšie šili samé. Sledovali pritom stále módne trendy.

V severnejších zemplínskych dedinách sa mladé dievčatá často obliekali aj celé do bieleho, ale tuto nie. Podobne viac na severe ženy nosievali čierne šaty približne od štyridsiatich rokov, skôr len keď ovdoveli. Vo Viničkách sa však vydatá žena obliekala už len do tmavých, najčastejšie čiernych šiat. Dôkazom toho je aj prvá fotografia, ktorá vznikla v roku 1915. Žena oblečená v čiernom a sediaca uprostred má možno niečo cez dvadsať rokov a na rukách drží svoje dieťa. Ďalšie dve dievky stojace vedľa nej vo svetlých blúzkach a s kvetmi vo vlasoch sú ešte slobodné.

Druhá fotografia, na ktorej stoja dve ženy s dieťaťom uprostred, vznikla v roku 1918 ako pamiatka na rozlúčku. Obe mladé ženy boli dobrými kamarátkami. Vľavo stojaca sa vydala a mala už dcéru. Preto je oblečená v čiernom. Vpravo stojaca bola ešte slobodná, o čom svedčí jej svetlá blúzka a rozhodla sa skúsiť šťastie za oceánom. Ako mnohí ďalší zasiahnutí migračnou vlnou Zemplínčanov, aj ona odišla do Ameriky.

-sl-

V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Alžbeta Igneczyová.






***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 3243