login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Slovenské Nové Mesto: Vznik obce a hranica

@ :: Historické foto ::     Mar 26 2009, 02:55 (UTC+0)

-


Slovenské Nové Mesto, okres Trebišov: Slovenské Nové Mesto patrí medzi najmladšie slovenské obce, i keď jeho história je oveľa staršia. V podstate ide o niekdajšie predmestie maďarského mesta Sátoraljaújhely, najmä mestských častí Nádražie, Kiskarlapuszta a Nagykarlapuszta. Stalo sa tak na základe medzinárodne uznávanej Trianonskej dohody, vďaka ktorej po I. svetovej vojne vznikla Československá republika. Teda ako ČSR aj mesto má rovnaký dátum vzniku 28. október 1918. Prvý názov bol Nové Mesto Slovenské, v roku 1920 sa premenovalo na súčasný názov Slovenské Nové Mesto. Pri vytýčení hranice bola ako strategický krajinný bod určená rieka Roňava, ktorá je v týchto miestach i v súčasnosti prirodzene rozdeľuje maďarské a slovenské územie.

Dať do názvu novej obce slovo „mesto“ bolo na vtedajšie (a azda i terajšie časy) veľmi ambiciózne. Snahou prvej československej vlády bolo vybudovať prihraničné centrum s administratívnou správou celej oblasti. V danom čase však bola táto bývalá periféria maďarského župného mesta veľmi riedko osídlená. Existovala tu len železničná stanica, po vzniku novej hranice už neprodukujúca továreň na výrobu železničných súčiastok a opravu rušňov a vagónov, tehelňa a bývalé vinárske závody. V okolí sa ešte nachádzalo niekoľko osád – Karlova osada, Bessenyiho osada, Kruppova osada, Rézov majer a zopár poľnohospodárskych samôt. V prvej fáze teda Slovenské Nové Mesto najskôr patrilo pod správu obce Borša, vlastné obecné orgány malo až od roku 1922.

Štát do tejto oblasti investoval nemalé prostriedky. Začalo sa s výstavbou obytných domov mestského typu i sťahovaním obyvateľstva, pričom najviac prisťahovalcov tu došlo z Čiech, zo Šariša a i vtedajšej k Československu patriacej Podkarpatskej Rusy. Týmto sa Slovenské Nové Mesto stalo mnohonárodnostným. Výborná strategická poloha na hranici s Maďarskom predurčovala miestnych podnikateľov na zahraničný obchod, čoho sa v časoch I. ČSR chopili najmä židovskí obchodníci, takže obec mala na svoj počet obyvateľov veľkú židovskú štvrť.

Uverejnené fotografie pochádzajú z čias vzniku I. ČSR a vidíme na nich hraničný prechod s mechanickými závorami. Na prvej fotografii vidíme most nad riekou Roňava, ktorý bol i je oficiálnou spojnicou medzi oboma štátmi v danej oblasti. Na druhej fotografii je pohľad z Maďarska na Slovensko.

-sl-


Spracované podľa spomienok miestnych obyvateľov a kníh Kornélia Kornová: História a súčasnosť Slovenského Nového Mesta, Autorský kolektív SAV: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku.



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
čitateľov: 3211