login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Čerhov: Slováci v tokajskej oblasti

@ :: Historické foto ::     Mar 08 2009, 12:31 (UTC+0)

Čerhov, okres Trebišov: Táto fotografia pochádza z päťdesiatych rokov 20. storočia. Rodinný portrét zachytáva rodinu, ktorej muž pochádza z obce Čerhov, ale priženil sa do susednej obce Luhyňa. Jeho manželka má čepiec ako znak vydatej ženy. Išlo o slovenskú rodinu a podľa spomienok majiteľky fotografie bývalo v danej oblasti zvykom, že si Slováci brali za manželky Slovenky a Maďari Maďarky. Obce v pohraničí sa delili na tie, v ktorých dominovala slovenská alebo maďarská kultúra. Čerhov bola vždy typická slovenská zemplínska obec, o čom svedčia aj zachované štatistiky.
       
Poznáme štatistický údaj z roku 1844, ktorý ešte nedelil obyvateľov na Slovákov a Maďarov. Člení ich však podľa príslušnosti k cirkvi. V danom roku sa k rímsko-katolíckej cirkvi hlásilo 141 obyvateľov a ku grécko-katolíckej cirkvi 234 obyvateľov. Táto náboženská príslušnosť sa považuje za slovenskú, pretože Maďari sa hlásili k protestantským cirkvám. K evanjelickej augsburského vyznania sa v danom roku hlásilo 5 obyvateľov Čerhova a ku kalvínom 9 veriacich. O pomere Slovákov a Maďarov teda môžeme hovoriť v počte 375 ku 14. Zaujímavo vyznieva aj údaj, že k židovskému náboženstvu sa tu hlásilo 185 obyvateľov.

Zaujímavo vyznieva štatistika z roku 1900, teda ešte z čias Rakúsko-Uhorska, ktorá delí obyvateľov podľa národnosti. Udáva, že v Čerhove žije len 155 Slovákov a 452 Maďarov. Aj vzhľadom na politické podmienky sa môžeme domnievať, že ide o manipulovaný záznam. To aj z toho dôvodu, že podľa štatistiky v danom roku nežil v obci ani jeden Žid, pritom tunajšia izraelitská komunita bola naozaj početná. Pre zaujímavosť, v členení podľa náboženskej príslušnosti sa tu v tom istom roku k židovskému náboženstvu hlásilo 48 obyvateľov, ale žiaden Žid? Podobne táto štatistika vyznieva aj z hľadiska členenia kresťanských cirkví, keď sa k slovenským (rímsko-katolícka, grécko-katolícka) hlásilo dovedna 315 obyvateľov a k maďarským protestantským (augsburského vyznania, kalvíni) len 44 obyvateľov.

Posledný štatistický zápis o židovskej komunite poznáme z roku 1930, keď tu žilo 29 Židov, ale až 539 Slovákov a iba 32 Maďarov. O to bolestnejšie Čerhovčania znášali, keď v roku 1938 boli po Viedenskej arbitráži priradení k Maďarsku. Deportácie z čias II. svetovej vojny sa nevyhli ani tejto obci, v súčasnosti židovskú komunitu pripomína už len samostatný cintorín na severnom okraji dediny.

Pre zaujímavosť, pomer obyvateľov Čerhova medzi Slovákmi a Maďarmi v roku 1970 bol 905 ku 7 a v roku 1991 to bolo 745 ku 12. V súčasnosti žije v Čerhove približne 830 obyvateľov, prví Rómovia sa tu prisťahovali až v osemdesiatych rokoch 20. storočia.

-sl–


Článok bol napísaný na základe spomienok obyvateľov Čerhova a knihy: Z dejín obce Čerhov (J. Gočik, J. Galgan, vydané 2002).


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
čitateľov: 3169