login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Čerhov: Brat a sestra

@ :: Historické foto ::     Mar 04 2009, 06:36 (UTC+0)

Čerhov, okres Trebišov: Táto ateliérová fotografia vznikla koncom dvadsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej brata so sestrou v slávnostnom oblečení. Ide o dvoch súrodencov z rodiny so štyrmi deťmi, čo na vtedajšie časy nebolo veľa, pretože niektoré rodiny mali aj desať detí i viac. Samozrejme, nie všetky sa dožili dospelosti, úmrtnosť v detskom veku bola neporovnateľne vyššia ako v súčasnosti. Je málo známy fakt, že na Zemplíne, kam Čerhov patrí, do roku 1946 nepôsobil žiaden detský lekár!

V rokoch, keď táto fotografia vznikla, sa v obci nosievali najmä šaty z doma utkaného konopného plátna. Podľa spomienok majiteľky fotografie však aj v danom čase mala takmer každá rodina „parádne šaty“ pre deti vo veku od pätnásť rokov. U dievčat to bol vek, kedy už pomýšľali na svadbu, pretože „oficiálne“ sa v danom čase mohli vydávať už od šestnástich rokov. Často však kráčali k oltáru aj o jeden, dva roky skôr.

I keď obaja mladí ľudia nie sú v krojoch, na zástere dievčaťa možno nájsť jeden typický identifikačný zemplínsky prvok. Tým sú našité pásiky na spodnej časti odevu. Tieto pruhy, typické najmä pre sukne zemplínskych krojov, v Čerhove nazývali „baršoňka“. Dievčatám sa na „parádne šaty“ zvyčajne kupovala látka a dali sa im šiť, chlapcom sa kupovali už hotové obleky, ktoré tu volali „ancuk“.

Poltopánky, čo majú obaja odfotení na nohách, tiež neboli na bežné denné nosenie. Skôr na nedeľu a na sviatky. Až do druhej polovice štyridsiatych rokov sa najmä chudobnejšie rodiny rozhodovali dosť prísne, kedy sa obuť a kedy ísť naboso. Dokonca aj pri žatevných prácach, kedy museli chodiť po poli s ostrým strniskom, boli často bosí. Pritom sa podľa spomienok majiteľky tejto fotky pohybovali dosť netradičným spôsobom. Nenašľapovali na plné chodidlá, ale na ich vonkajšie strany. Bolo to síce namáhavejšie, ale dalo sa to zvládnuť a nohy boli menej doráňané.

-sl–


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 2957