login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Kalša: Tancovačka

@ :: Historické foto ::     Oct 29 2008, 08:04 (UTC+0)

Kalša - okres Košice-okolie: Táto historická fotografia pravdepodobne pochádza z roku 1945. Vidíme na nej klasickú dedinskú tanečnú zábavu, aké sa tu s výnimkou pôstov a času žatvy konali po celý rok. Fotografia naviac vecne zachytáva najtradičnejšie miesto týchto podujatí, ktoré volali „Pri slupu“ čiže „Pri stĺpe“. Bolo to širšie voľné priestranstvo pred „Molnarovu karčmu“.

Na dedinské tancovačky chodievali hrávať Rómovia z Ďurkova, občas z Kuzmíc ale najmä zo Slivníka. Slivnícky cigánsky primáš Andrej bol vychýreným hudobníkom a dodnes naň v Kalši spomínajú s obdivom. Bývalo bežné, že keď sa rozohral, zabudol na čas a niektorý hudobný motív rozvíjal v rôznych variáciách aj polhodiny, pričom ho kapela sprevádzala, akoby bolo všetko presne takto nacvičené. Mnohé rezké čardáše potom končili tak, že vyčerpaní tanečníci kričali „Už dosť!“ a vtedy kapela prestala. Okrem čardášu bola v štyridsiatych rokoch Kalši veľmi obľúbená aj polka, ktorá sa vnímala ako modernejší tanec. V čase, keď si hudobníci dali pauzu, tancovali len dievčatá. Samé a v karičke, pričom sa sprevádzali vlastným spevom. Hudobné zloženie rómskych kapiel pozostávalo z basy, ktorú tu volali „brugy“ a minimálne dvoch huslí – primáša a kontry. Zvykol sa nosievať aj cimbal, ale nie na každú zábavu. Harmonika nastúpila až v päťdesiatych rokoch.

Okrem miesta „Pri slupu“ sa v Kalši robievali tancovačky aj v stodolách. V taký čas domáci gazda vypratal celú stodolu tak, aby sa uprostred vytvorilo miesto pre dostatok tanečníkov a ostatní postávali po krajoch. Pod ostatnými rozumieme najmä matky slobodných dcér, ktoré ich vždy kontrolovali a nespúšťali z očí. V zime tu bývali dedinské tanečné zábavy aj v krčme.


Slavomír Szabó


V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Júlia Kundrátová .


***


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slanské vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 4254