login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 06, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(242)

vložiť obrázok do galérie

Malá Ida: Fotografia vojaka z roku 1919

@ :: Historické foto ::     Jun 17 2005, 03:46 (UTC+0)

English version / Anglická verzia

Malá Ida: Rok 1919 patril z hľadiska formovania Československa medzi najkľúčovejšie. Boli to časy, kedy k novej republike patrila aj Podkarpatská Rus. Hranice vydeľovali skôr geografické oblasti politickej moci, než rozdelenie obyvateľstva podľa národností. Veľká časť slovenského obyvateľstva ostala na území Maďarska a rovnako veľká časť Maďarov ostala na území nového Československa. To viedlo k mnohým nepokojom.

Až 1. novembra 1918 začali čs. domáce vojenské jednotky obsadzovať mestá a obce, čo sa nezaobišlo bez incidentov. Bolo to 11. novembra 1918, keď maďarská vláda nariadila mobilizáciu piatich najmladších ročníkov. Na Slovensko takto začali prichádzať nové maďarské vojenské jednotky, ktoré sa spájali s tu dislokovaným maďarským vojskom.

Tieto udalosti sa hádam najvýraznejšie prejavili v Košiciach a okolí, teda i v Malej Ide, odkiaľ pochádza uverejnená fotografia. Viktor Dvorčák, predseda Východoslovjackej národnej rady v Košiciach nezávisle vyhlásil Slovenskú ľudovú republiku. Bola to svojvoľná snaha bez medzinárodnej opory a vlastne i medzinárodne nepovšimnutá. Slovenská ľudová republika mala byť nezávislá od Prahy a úzko spojená s Maďarskom, čo nazvali termínom „uhroslovjactvo“. Po vstupe čs. vojsk na územie Košíc však táto aktivita okamžite zanikla.

Problematická južná hranica medzi Slovenskom a Maďarskom bola prijatá presne na vianočný Štedrý deň, teda 24. 12. 1918. Demarkačnú čiaru prijali vo svojom rozhodnutí členovia Najvyššej rady dohodových vojsk. Podľa tejto dohody sa stali súčasťou Československa od ústia rieky Ipeľ po najvyššie body Novohradskej vysočiny, Matru a Bukové vrchy na juh od Miskolca cez Gesztely, Sárospatak, Zemplánagárd, Baťovo až na Perečín a rieku Uh.

Situáciu začali komplikovať politické zmeny v Maďarsku. Prezident Mihályi Károlyi vsadil na boľševický režim. Na Slovensku bolo 25. 3. 1919 vyhlásené stanné právo ako jeden z prostriedkov na zachovanie československej štátnosti. Bola to reakcia na vznik Maďarskej republiky rád. Opäť nastali roztržky až boje.

V roku 1919 sa bojovalo na oboch stranách. Dňa 2 . 5. čs. vojská prekročili demarkačnú čiaru, obsadili Miskolc a postupovali na Šalgótarján.

Ľudia boli zmietaní neistotami, k čomu dozaista prispela skutočnosť, že v roku 1919, presnejšie 4. 5. nešťastnou náhodou zahynula jedna z najväčších politických osobností Slovenska, generál Milan Rastislav Štefánik.

Zmeny v maďarskej politike vyvrcholili na našom území 16. júna 1919, a znovu na východnom Slovensku. Prešov obsadila maďarská Červená armáda. Bola tu nelegitímne vyhlásená Slovenská republika rád, ktorá mala politicky naviazať na Sovietsky zväz a boľševikmi ovládané Maďarsko. Revolučnú vládnu radu Slovenskej republiky rád viedol Antonín Janoušek. Vládna rada ihneď zrušila súkromné vlastníctvo, poštátnila školstvo a navrhla opatrenia novej jazykovej a kultúrnej politiky. Išlo o diktatúru proletariátu. Našťastie, svoje zámery nenaplnili.

Slovenské územie sa získavalo pod moc Československa vojenskou cestou, a to aj na opačnej strane Slovenska. Napríklad 13. a 14. augusta nastali veľké boje v Petržalke, ktorá obsadená Maďarmi.

Hranice určila až Trianonská dohoda, ktorú prijali zástupcovia Československa i Maďarska 4. júna 1920 v zámku Grand Trianon pri Paríži. Maďarskú delegáciu viedol gróf Albert Apponyi, zástanca politiky veľkého Uhorska. Spojenci však maďarské argumenty neuznali. K zmene hraníc však nakoniec došlo, a to oklieštením územia dovtedajšieho Československa. Modifikovala sa však iba hranica od Ipľa na východ, ktorá bola pôvodne južnejšie.

Maďarský gróf Apponyi zmluvu za Maďarsko nepodpísal, legitímnou cestou ho nahradili minister Ágoston Bernárd a vyslanec Alfréd Drasche-Lázár. Za slovenskú stranu ju podpísal vtedajší minister zahraničných vecí Edvard Beneš a československý veľvyslanec vo Francúzsku Štefan Osuský.

K drobným zmenám hraníc, napríklad aj s Poľskom, došlo i neskôr. Trianonská dohoda sa však považuje za oficiálne platnú a legitímne nespochybyteľnú zmluvu s medzinárodnou akceptáciou. I keď je pravda, že rozdelila veľa slovenských i maďarských rodín.

Uverejnená fotografia pochádza z decembra 1919. Je na nej obyvateľ Malej Idy. Tá v tom čase patrila Československu, ale vojak je v maďarskej uniforme a fotka bola vyhovená v Budapešti. Aj to je dôkaz, že v týchto pohnutých časoch sa ľudia sami rozhodovali, na ktorú stranu prejdú v snahe národne sa pričleniť ku krajine blízkej ich pôvodu.

Spracované podľa: Kronika Slovenska 2 – Slovensko v 20. storočí

-sl-
čitateľov: 8397