login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Rovné: Rusíni a valaské právo

@ :: Historické foto ::     Mar 10 2008, 14:20 (UTC+0)

Rovné, okres Svidník: Táto ateliérová fotografia pochádza zo začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva Rusínku z Rovného so svojimi dcérami. V súvislosti s príchodom Rusínov na územie súčasného Slovenska sa často hovorí o valaskej kolonizácii, ale tento pojem si mnohí ľudia vysvetľujú rôzne. Preto uvádzame fakty na pravú mieru.

Valaská kolonizácia začala koncom 14. storočia a jej zmyslom bolo zaľudnenie horských a podhorských oblastí, ktoré boli do tých čias ľudoprázdne. Kolonizácia nezačala na základe jediného ústredného privilégia, ktoré by udelil napríklad panovník, ale formou právnych noriem, neskôr i zvyklostí, ktoré udeľovali zemepáni najmä v tých stoliciach, ktoré sa nachádzajú na území súčasného severného Slovenska. Až neskôr sa privilégiá potvrdzovali aj panovníkmi celej krajiny. V 14. storočí išlo len o počiatky, valaská kolonizácia naberala masívnejší charakter v 15. až 17. storočí. Na východe Slovenska zasiahla od severu Šariša po región Dolný Spiš.

Zo spomínaných privilégií, pre ktoré sa tu Rusínom oplatilo prichádzať, je známe privilégium pre oravských a liptovských valachov, ktoré v roku 1474 udelil kráľ Matej Korvín. Podľa neho boli valasi na šesť až dvadsať rokov oslobodení od povinností voči miestnym feudálom. Až po uplynutí stanoveného času odovzdávali zemepánom časť svojho dobytka a kože, ale to len v takej miere, že ich to neohrozovalo. Zatiaľ čo bežní poddaní odovzdávali každým rokom desatinu svojho statku, valasi dvadsatinu, niekde len päťdesiatinu. Zato im však pribudli iné povinnosti. Obce, ktoré vznikli na základe valaského práva, mali za povinnosť pohostiť zemepána pri jeho každej návšteve. Tiež museli strážiť cesty, hranice stolíc a pánske lesy.

I keď sa valasi museli na vyzvanie zúčastňovať vojenskej služby, nikdy nemuseli chodiť na povinné práce na panskom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa hlásili ku kresťanstvu východného obradu, neboli povinní platiť ani desiatky katolíckej cirkvi. Keď neobrábali pôdu, nemuseli odvádzať daň z úrody. Najzaujímavejšia bola skutočnosť, že valasi mali vlastnú súdnu správu, nezávislú od zemepána. Napriek mnohým sporom, ktoré sa na jednotlivých miestach vyskytli, tieto práva im neboli upreté až do urbariátnej reformy Márie Terézie v roku 1773. Oproti bežným poddaným, želiarom, či aj slobodnému ľudu teda mali viac výhod.

Je málo známy fakt, že územie Slovenska vo valaskej kolonizácii neosídľovali len Rusíni, ktorí tu vo svojej kultúre zotrvávajú dodnes, ale tiež Rumuni. Títo už však asimilovali s okolitým obyvateľstvom.

Valaská kultúra sa vyznačovala predovšetkým pastierstvom, chovom oviec, dobytka, tiež svíň. Na naše územia zaviedla mnohé prvky pôvodnej kultúry svojho ľudu. Najviac sa prejavili v architektúre. Sú to napríklad známe drevené kostolíky na severovýchode Slovenska, ale tiež stavby salašov, alebo mrazníc, čiže ľadových jám na skladovanie mäsa.


-sl-



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.



čitateľov: 7722