login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Pozdišovce: Pamätník národným dejateľom

@ :: Michalovce - okolie ::     Jun 07 2007, 13:59 (UTC+0)

.


Približne uprostred Pozdišoviec sa nachádza pamätník, ktorý pripomína významných národných dejateľov histórie obce. Pozdišovce boli v minulosti významným strediskom s rozvinutým školstvom, ale tiež miestom, kde sídlili viaceré šľachtické rody, čo dávalo priestor pre záujem a pôsobenie učencov.

V obci zanechal svoju stopu napríklad opát Jakub Martinovič, jeden z popredných činiteľov osvieteneckého učenia uhorských jakobínov. V polovici 17. storočia obec navštívil a ubytoval sa tu učiteľ národov Ján Amos Komenský.

Pamätník bol odhalený v roku 1996. Navrhol ho Ing. Arch. J. Peley, pamätnú tabuľu vytvoril akademický sochár A. Raček. Je venovaný dejateľom, ktorí tu pôsobili dlhodobejšie a pripomína tieto osobnosti:

Karol Samuel Benjamín Seredaj
(30. 12. 1812 – 19. 11. 1894)

Rodák zo Sabinova, študoval v Sabinove, v Levoči a v Prešove, kde sa získal vzťah k hudbe a literatúre. V rokoch 1833 – 1839 a 1954 – 1894 pôsobil v Pozdišovciach ako učiteľ a kantor na evanjelickej škole. V čase medi uvedenými rokmi pôsobil vo Vrbnici ako spolupracovník Milana Hodžu. V tom čase vytvoril viaceré diela, ktoré reformovali školstvo v zmysle šírky a hĺbky učebných osnov.

Po opätovnom návrate do Pozdišoviec bol spoluzakladateľom miestnej Matice slovenskej. K záchrane pôvodnej zemplínskej kultúry výrazne prispel najmä zozbieraním a vytvorením rozsiahlej zbierky zemplínskych ľudových piesní, ktorá obsiahla štyri zborníky. Tie obsahujú 583 pôvodných ľudových textov a 68 piesní aj so zapísanými melódiami.

Po roku 1973, keď sa v dôsledku silnejúcej maďarizácie musel vzdať učiteľského postu, napísal dielo Všeobecný dejepis slávnej cirkvi evanjelickej v Pozdišovciach, čím výrazne prispel k záchrane regionálnych dejín.

Jonáš Záborský
(3. 2. 1812 – 23. 1. 1876)

Narodený v Záborí pri Martine, študoval v Necpaloch, v Kežmarku a v Prešove. V rokoch 1834 až 1839 pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach. Počas daného pobytu vytvoril známu ódu Na Slovakov, ktorá je oslavou slovanstva. Zároveň sa venoval aj zbieraniu pôvodných slovenských bájok, ako aj bájok preložených. Zemplín ho neskôr inšpiroval aj pri tvorbe novely Hlovík medzi vzbúreným ľudom. V nej opisuje východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831.

Po odchode z Pozdišoviec Jonáš Záborský pôsobil v Rankovciach, Košiciach, Viedni a Župčanoch. Patrí medzi klasikov slovenskej literatúry, mnohé jeho diela sú nespornou súčasťou zlatého fondu našej literatúry.

Július Barč – Ivan
(1. 5. 1909 – 25. 12. 1953)

Narodil sa v Krompachoch, študoval v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove, Košiciach, Prahe a Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Užhorode, v roku 1935 prišiel na pozdišovskú faru. Túto opustil v roku 1942 a začal pôsobiť ako tajomník Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Svoje diela Pohádka a 3000 ľudí napísal ešte v časoch študentstva. Počas pôsobenia v Pozdišovciach vytvoril novely Človek, ktorého zbili, Pevec boží, Diktátor, Na konci cesty a Mastný hrniec.

Július Barč – Ivan patrí medzi priekopníkov slovenskej drámy, ktorá nastavovala kritické zrkadlo meštiactvu i mnohým neduhom vtedajšej spoločnosti.

-sl-

Použitá literatúra:
Mgr. Andrea Sinačová: Osobnosti Pozdišoviec (Matica slovenská, Obecný úrad Pozdišovce, 1996)
Ján Poprik: Pozdišovce – turistický sprievodca (Obecný úrad Pozdišovce, 2003)





* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.