login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Šamudovce: Pastierka husí

@ :: Historické foto ::     Feb 01 2007, 11:49 (UTC+0)

Šamudovce: Táto fotografia pochádza z tridsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva pohľad na hlavnú ulicu v Šamudovciach. Pastierka husí je bosá. V týchto rokoch chodili v lete ženy bežne bosé, tiež muži, aj keď títo vzhľadom na namáhavú prácu nosili častejšie čižmy alebo bagandže. Biele a minimálne zdobené šaty sú pre bežný deň typické. Bývali vyrobené z konope, alebo z jemnejšieho ľanu. Predstava bohato vyšívaných krojov celkom nezodpovedá skutočnosti. Každá žena síce takýto kroj mala, ale nenosili ho na bežnú prácu. Skôr iba keď chodili na priadky, na návštevy, do kostola, na tancovačky, alebo kdekoľvek inde, kde sa chceli páčiť a nezaostávať za inými.

Husi sa na Zemplíne chovali bežne, ale husacina nebola obvyklým jedlom. Chudobnejšie rodiny ich chovali skôr na predaj a perie do perín. Husacinu na stôl si dopriali len bohatší.

V súvislosti s chovom husí sa k obciam Šamudovce a Krásnovce viažu spomienky aj na koniec II. svetovej vojny v novembri 1944. Nemecké vojská sa snažili od ľudí kupovať kone, za čo im riadne platili. Neskôr chodili z domu do domu a tým, ktorí svoje kone nechceli predať, ich jednoducho zabavili. Nakoniec, keď už Červená armáda tlačila na Michalovce, Nemci ešte vyhnali zo všetkých dvorov aj kravy a brali ich z dediny so sebou. Posledná spomienka na Nemcov sa v spomínaných dedinách viaže práve k husiam. Vojaci Wehrmachtu ich naháňali po uliciach, podrezávali im krky a strkali ich do mechov. Chov husí (a domácich zvierat celkovo) je v súčasných Šamudovciach oproti predvojnovým rokom takmer zanedbateľný.

Za zmienku na fotografii stojí aj cesta. V tých časoch bola blatná, neupravená. K jej prvej výraznejšej úprave došlo až potom, keď Červená armáda oslobodila obec. Obyvatelia Šamudoviec dostávali z úradu z Michaloviec peniaze za to, že zvážali pozdišovskú hlinu a cestu zarovnávali. Neskôr táto pokrývka cesty dostala miestnu prezývku „ruský pokrovec“, čiže ruský koberec. Podľa spomienok pamätníkov, keď pršalo a takouto cestou prešlo auto, oprskaní boli všetci naokolo.

Slavomír Szabó

Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka zo Šamudoviec a Márie Chochoľovej z Krásnoviec.






* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.


čitateľov: 3597