login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Šamudovce: Domy so slamenými strechami

@ :: Historické foto ::     Feb 01 2007, 11:25 (UTC+0)

Šamudovce: Táto fotografia pochádza z tridsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva typický dom zo Šamudoviec. V tom čase mala prevažná väčšina domov slamené strechy, šindeľ bol zastúpený veľmi málo. Až neskôr s narastajúcou dostupnosťou iných stavebných materiálov slamu vystriedala „bľacha“ čiže plech, alebo „eternik“ čiže eternit.

Domy mali jednu až dve izby, záviselo to od toho, nakoľko bola rodina bohatá. Štandardom však bola jedna izba, nazývaná tiež „predňa chyža“. Ak boli izby dve, druhá bola „zadňa chyža“. V izbe sa zvyčajne nachádzala pec, pričom pece boli pôvodne hlinené a zariadené tak, aby sa v nich dal piecť chlieb. Nemali vyústenie do komína, končili len rúrou pod strechou, kde bol „lapač dymu“ ústiaci do komína. Tvarovo by sa dal prirovnať k súčasnému digestoru.

Z dvora, inak „pitvora“, sa vstupovalo do „prikľetu“, ktorý slúžil ako predizba, prípadne miestnosť, v ktorej sa za stolom stravovalo. Odtiaľ bol vstup do izby a do komory.

Predstava, že takéto jednoduché domy si každá rodina postavila sama, je mylná. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, sú to drevenice s veľmi hrubou omietkou z pozdišovskej hliny. Drevenice stavali majstri zo Šamudoviec. V dvadsiatych rokoch 20. storočia to boli najmä Ján Koreň, Ďurovčíkovci – Juraj, Pavol a Brenčok, tiež Juraj Fedor.

Stavba strechy mala tiež svoje presné pravidlá, aby vydržala po celý život. Používala sa len ražná slama, ktorá sa viazala do malých zväzkov. Tie sa tu nazývali „kyčky“. „Kyčky“ sa ďalej zväzovali do väčších zväzkov, pričom väčší zväzok asi o veľkosti šindľa volali „župa“. Výrobou „kyčiek“ a „žúp“ sa zaoberali najmä Ukrajinci, ktorí tu chodievali v čase žatvy vypomáhať najmä pri mlátení úrody cepmi.

„Župy“ boli priväzované na strešnú drevenú konštrukciu v niekoľkých vrstvách, aby cez ne neprenikla voda. Aj to bola práca pre majstrov, pričom medzi najznámejších majstrov na strechy v dvadsiatych rokoch 20. storočia v Šamudovciach patrili Ján Miľo, Juraj Kužma, Ján Štofa a Juraj Fedor.

Slavomír Szabó

Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka.








* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 3809