login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 13, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(240)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava: Vojny a vzbury

@ :: Historické foto ::     Apr 05 2013, 10:40 (UTC+0)

Kluknava, okres Gelnica: Nevieme, kedy a kde presne táto fotografia vznikla. Zachovala sa však v Kluknave a je veľmi pravdepodobné, že jeden z týchto mužov pochádzal z tejto obce. Oblečení sú v uniformách vojakov I. svetovej vojny, teda fotografia pravdepodobne vznikla v druhej dekáde 20. storočia.

Ako každá dedina, aj Kluknava bola postihnutá vojenskými konfliktami, ale tiež vzburami. Z vojen to bola I. svetová, ktorej boje sa obce bezprostredne nedotkli, ale muži odtiaľto museli rukovať na front. Počas vojny sa v dedine nachádzalo vojsko, pretože rakúsko-uhorská armáda tu mala svoju veterinárnu nemocnici pre zranené a choré kone. Oveľa tragickejšie do osudov zasiahla II. svetová vojna, kedy Nemci zajali miestnych obyvateľov, aby ich použili ako živé štíty proti postupujúcej Červenej armáde. Pred opustením Kluknavy ju chceli vypáliť, na čo však našťastie nedošlo, avšak vypálili susednú Richnavu. Kluknava i Richnava sa naviac dostali do paľby kanónov, takže mnoho domov bolo zničených, poškodených, rovnako ako aj Kostol sv. Kataríny.

Zo vzbúr do života dediny zasiahla Krompašská vzbura vo februári 1921, keďže mnoho ľudí z obce pracovalo v železiarňach v Krompachoch. Ešte viac to však bolo Sedliacke povstanie v roku 1831. Vtedy vypukla cholerová epidémia. V rámci opatrení proti jej šíreniu nechali úrady rozvážať vápno a sypať v primeranom množstve do studní, aby sa dosiahol dezinfekčný účinok. Medzi roľníkmi sa však rozšírila klebeta, že takto sa chce vrchnosť zbaviť chorých chudobných a vypuklo povstanie.

V Kluknave rovnako pridávali do studní vápno a dialo sa tak na príkaz lekára z Gelnice. Nad realizáciou tohto opatrenia mala v obci dohľad grófka Anna Čákiová (Csáky), ktorá žila v miestnom kaštieli. Naviac medzi Kluknavou a Richnavou na príkaz stoličného sedriálneho prísediaceho Eduarda Phanschmida postavili dezinfekčnú stanicu, ale tiež vykopali jamu na masový hrob. I keď už Šariš a Spiš boli cholerou poriadne postihnuté, v Richnave a Kluknave ešte nemali nakazených. To len potvrdilo miestnu domnienku a príprave likvidácie chudoby. Obyvatelia zaútočili na kaštieľ, ale ten slúžil ako pevnosť, takže ho nedobyli. Potom sa však dozvedeli, že grófka sa skrýva na fare. Keď ju tam našli, dala im kľúče od kaštieľa dobrovoľne, aby ju ušetrili. V kaštieli sa však schovávali traja úradníci, ktorých zabili. Lekárnik, ktorého vinili najviac, však utiekol. Proti vzbure prišlo do Kluknavy vojsko z Levoče a všetko skončilo súdom, na ktorom troch Kluknavčanov odsúdili na smrť a priamo v obci obesili.

Slavomír Szabó








***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 4004