login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Plešivec: Serényiho cisterna

@ :: Roznava - Okolie ::     Aug 24 2012, 11:55 (UTC+0)

-


-


-


-


-


Plešivec, okres Rožňava: Na rozľahlých lúkach Plešiveckej planiny Slovenského krasu sa nachádza mimoriadne architektonické dielo, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Plešivecká planina má síce päť vyvieračiek, ale tie vyvierajú na jej svahoch, nie priamo na planine. Keďže lúky planiny až do nedávnej minulosti slúžili na pasenie oviec, koní a dobytka, bolo ich potrebné zásobovať vodou. Najväčšou zásobárňou sa v roku 1913 stala Serényiho cisterna. Nachádza sa na modrej turistickej značke pri Veľkom vrchu.

Opis architektonickej zaujímavosti

Serényiho cisterna je okrúhla betónová stavba s priemerom 16 metrov, håbkou 4 metre a schopnosťou zadržiavať vodu s objemom 960 tisíc litrov. Postavená bola na pôdnej depresii v tvare lievika. Nešlo o typický krasový závrt, skôr budúci možný či niekdajší a už miznúci závrt, avšak svojimi rozmermi a polohou presne vyhovoval. Daný závrt sa pritom nachádza v širšej pôdnej depresii v tvare písmena V a s vhodným celkovým sklonom, takže v čase dažďov sa tu voda stekajúca po povrchu zbieha do jediného bodu. Práve na ňom vybudovali cisternu, ktorej väčšia časť sa nachádza v zemi. Týmto sa dosiahlo, že do nádrže stekala voda z plochy 290 hektárov. K tomu je možné pripočítať ešte plochu 250 štvorcových metrov strechy veľkej koniarne, ktorú tu v rovnakom čase postavili na okraji lúky.

V čase dažďov voda stekala do zbernej cisterny a ďalej slúžila na napájanie zvierat. Stekanie zabezpečovalo 14 rovnomerne rozložených otvorov, cez ktoré voda prechádzala k 20 metrov dlhému a 60 cm hrubému filtru z drveného kameňa. Keď sa cisterna naplnila v čase jarných dažďov, vydržala celé leto, aj keď niekoľko týždňov nepršalo.

História architektonickej zaujímavosti

Výstavbu betónovej cisterny umožnilo ministerstvo poľnohospodárstva Rakúsko-Uhorska v roku 1913, keď bol ministrom Béla Serényi. Architektonický projekt vypracoval kráľovský priemyselný radca Károly Rozsnai. Cisterna mala byť pôvodne z vápenca, avšak vzhľadom na vlastnosti tohto nerastu v spojení s vodou sa architekt nakoniec rozhodol pre betón.

Po výbere presného miesta stavba začala 30. apríla 1913 a hotová bola 22. septembra v tom istom roku. Komisionálne bola skolaudovaná až 10. februára 1914, keď staviteľský tím skompletizoval a odovzdal finančnú správu čerpania projektu. Kompletná stavba stála 37 103,24 korún.

Odvtedy cisterna slúžila na napájanie stád. Podľa starých záznamov z čias I. ČSR sa na Plešiveckej planine napríklad v roku 1935 páslo 500 kusov hovädzieho dobytka, asi 1 000 oviec a 100 koní.

Súčasnosť architektonickej zaujímavosti

Slovenský kras bol vyhlásený za národný park 13. februára 2002. Spolu s týmto vyhlásením prišiel aj zákaz pasenia, ako pôvodnej prírodnej a rozšírenej formy poľnohospodárstva na krasových planinách. Odvtedy Serényiho cisterna upadá, nečistí sa, nepoužíva. Naviac, krasové podložie planín je ľahko priepustné. V minulosti ovce, kravy a kone udupávali zeminu, robili ju menej priepustnou, spásali trávu, ktorá tu dnes rastie dovysoka a tak do cisterny steká menej vody ako predtým. Jej vodný ståpec však stále dosahuje takmer vždy aspoň meter.

I keď je táto cisterna jediná svojho druhu na Slovensku a postavili ju v roku 1913, nie je pamiatkovo chránená. Jej históriu pripomína už len veľký nápis a označenie roku vytesané do betónu. Prežila Rakúsko-Uhorsko, vznik ČSR, obe svetové vojny, povojnový totalitný režim, ale v súčasnosti už evidentne končí.


GPS: N 48°37,334' / E 020°25,080'


Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Pavol Horváth: Napájacia cisterna na Plešiveckej planine – jediné technické dielo svojho druhu na Slovensku (in Múzejné noviny, Banícke múzeum v Rožňave, december 2009)

J. Stankovič, V. Cílek, R. Schmelzová: Plešivecká planina (knihu vydal Speleoklub Minotaurus 2010)


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.