Seňa: Ranogotický kostol
@ :: Okolie ::
May 03 2006, 08:24 (UTC+0) | 
Pohľad na kostol zo severnej strany 
Vstup do kostola z južnej strany. Portál ešte nemá typický gotický lomený oblúk. Kostol bol postavený v prechodnom architektonickom období, keď románsky sloh končil a raná gotika začínala. V kamennej klenbe sú vytesané štyri ľudské tváre. 
Belo IV. alebo Ondrej II. Jeruzalemský? 
Ondrej II. Jeruzalemský alebo Belo IV? 
Mária Laskarisová alebo kráľovná Gertrúda 
Kráľovná Gertrúda alebo kráľovná Mária Laskarisová? 
Pôvodnú krížovú gotickú klenbu môžete vidieť už len v priestore pod chórom – v presbytériu. 
Interiér 
Interiér 
Freska na strope. Kostol patrí reformovanej cirkvi a.v. - kalvínom 
Pohľad na kostol z južnej strany |
English version / Anglická verzia
Seňa: Najpozoruhodnejšia architektonická pamiatka v Seni je kostol z 2. tretiny 13. storočia. Nachádza sa na rovine, približne v strede obce. Ide o pôvodne katolícky farský kostol sv. Mikuláša, dnes patrí reformovanej luteránskej cirkvi.
Veľkou zaujímavosťou sú tváre pravdepodobne kráľov a ich manželiek, ktoré nájdete vytesané z kameňa na dvernom portáli južnej strany kostola. Ide pravdepodobne o podobizne kráľa Bela IV. (* 1206, + 1270; ako uhorský kráľ 1235-1270) a jeho manželky Márie Laskarisovej. Podľa niektorých vedeckých prác však môže ísť aj o portréty Belovho otca, kráľa Ondreja II. Jeruzalemského (* asi 1117, + 1235; ako uhorský kráľ 1205-1235) a niektorej z jeho manželiek. Tými boli Gertrúda (matka Bela IV.), Jolana Courtenayská a Beatrica z Este. Je tiež možné, že sú to podobizne oboch panovníkov a ich manželiek, keďže kamenné plastiky sú štyri.
Seňania mali dôvod, prečo takto zvečniť kráľa. Belo IV. dal totiž Seni veľké privilégiá i majetky a vo svojom čase ju pozdvihol na úroveň Košíc.
Ďalšou zaujímavosťou kostola sú ryhy, ktoré nájdeme na západnej strane pri dverách na veži, ako aj na vonkajšej južnej stene kostola. Traduje sa, že ryhy vznikli brúsením mečov bojovníkov, ktorí išli bojovať do Jeruzalema v križiackych výpravách. Medzi určité vtedajšie rituály vtedy patrilo brúsenie mečov o steny kresťanských kostolov. Verilo sa, že takýto meč má magickú moc v boji s pohanmi.
Nájdete tam však aj znateľné ryhy v tvare kruhu. Tie údajne vznikali tak, že o múr kostola sa tlačením a krútením otierala minca. Prášok, ktorý padal zo steny spod mince mal údajne magickú moc a využíval sa napríklad pri ľudovom liečení.
Okolo kostola sa zachovali hradby. Tie sa v stredoveku stavali ako obranný múr. Pokiaľ na dedinu niekto zaútočil, často sa ľudia zbehli okolo kostola a za obrannými múrmi sa bránili ako v pevnosti. Takéto múry mala v stredoveku väčšina dedinských kostolov.
Prvú písomnú zmienku o kostole poznáme z rokov 1332 – 1335, kde sa spomína pri vyberaní pápežských desiatkov.
Architektonické riešenie kostola:
a, Loď: jednoloďový kostol
b, Prebystérium: s pravouhlým uzáverom z 13. storočia
c, Z južnej strane lode je pôvodný gotický portál s lomeným ostením a vo výške vnútorného portálového nadpražia nad sebou umiestnené štyri hlavy; pravdepodobne sa jedná o hlavy kráľov a ich manželiek (Ondrej II., Bela IV?).
d, Veža: predstavaná na západnej strane
Kostol má už prestavaný rovný strop. Pôvodnú krížovú gotickú klenbu môžete vidieť už len v priestore pod chórom – v presbytériu. Klenba dosadá na piliere a konzoly s rastlinnou ornamentikou. Na jednom svorníku sú vytesané jahodové listy a na druhom erb s postavou. Na južnej strane lode sa zachovali dve neskororománske polkruhové okná. Masívna veža je podoprená dvoma diagonálnymi rohovými opornými piliermi. Kostol patrí ku vzácnym pamiatkam prechodného štýlu z románskeho slohu do ranej gotiky.
Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Peter Tajkov: Stredoveké kostoly v Košickej kotline
Štefan Kolivoško: Seňa/Szina
Autorský kolektív: Kniha kráľov
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
