login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Hrabušice: Románsko-gotický kostol sv. Vavrinca

@ :: SpisskaNovaVes - Okolie ::     Dec 02 2011, 19:02 (UTC+0)








Hrabušice, okres Spišská Nová Ves: Dominantou centra Hrabušíc je románsko-gotický kostol sv. Vavrinca. Charakteristická chrámová stavba upúta nielen zovňajškom bez výraznejších zásahov neskorších architektonických období, ale najmä interiérom s unikátnym gotickým oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na prvý pohľad zaujme aj gotická freska na románskom portáli, ktorý sa nachádza na južnej strane lode kostola.

História kostola

Počiatky chrámovej stavby spadajú do polovice 13. storočia. Časť lode s románskym portálom je staršia ako jej pokračovanie s presbytériom, kde sa nachádza hlavný oltár. Loď rozšírili v 15. storočí už v gotickom štýle. Stalo sa tak za podpory Imricha Zápoľského, ktorý v roku 1465 spoločne so svojim bratom Štefanom získal Spišský hrad. Pod ich panstvo patrilo aj 11 spišských mestečiek. Medzi nimi aj Hrabušice, pretože v tomto čase boli mestom. V čase tejto prestavby vznikla aj vyššie spomínaná freska.

Rod Zápoľských bol Hrabušiciam naklonený, o čom svedčí aj honosný gotický oltár. Ten pravdepodobne objednala Hedviga – v tom čase už vdova po Štefanovi Zápoľskom. Stalo sa tam niekde medzi rokmi 1515 až 1520 a zákazku pre Hrabušice realizovala Dielňa Majstra Pavla z Levoče. Okrem hlavného oltáru objednala aj bočný oltár sv. Alžbety Samotretej, oba oltáre tu môžete vidieť dodnes.

V roku 1916 kostol vyhorel. Poškodená bola románska časť lode a najmä veža. Tú museli nanovo vybudovať, pričom údajne použili časť materiálu, ktorý bol súčasťou najstaršej románskej časti chrámu.

Súčasnosť

Kostol sv. Vavrinca patrí medzi architektonické klenoty ranej gotiky na Slovensku. Jednoloďovú stavbu ukončuje na východnej časti polygonálne uzavreté presbytérium, nad ktorým sa klenie strop s dvoma poľami krížovej rebrovej profilácie s charakteristickými gotickými lomenými oblúkmi.

Návštevníka upúta najmä vysoký gotický oltár, v ktorého strednej časti sa nachádzajú tri sochy – sv. Vavrinca diakona, Panny Márie a Štefana protomartýra. Oltárne krídla tvoria obrazy s výjavmi zo života sv. Vavrinca diakona a približujú jeho osud. Sv. Vavrinec žil v 3. storočí v Ríme a z poverenia pápeža Sixtusa II. strážil vatikánske klenoty a knihy, ktoré mali v tom čase obrovskú hodnotu. Cirkev ešte nebola silná, cisár Valerián sa rozhodol klenoty získať a nechal uväzniť pápeža. Potom ho aj popravil a do väzenia uvrhol strážcu pokladu Vavrinca, ktorý nechcel prezradiť miesto ukrytia klenotov. Sv. Vavrinec vo väznici údajne vykonal zázraky včítane navrátenia zraku slepcovi. Táto informácia sa priniesla k cisárovi Valeriánovi. Svätého Vavrinca radšej na slobodu, avšak s podmienkou, že sa má do troch dní sám vrátiť a priniesť aj cennosti, ktoré stráži. Po troch dňoch sa sv. Vavrinec naozaj vrátil a cisárovi povedal pravdu, že nepriniesol žiadne klenoty, lebo už žiadne nestráži. Počas tých troch dní ich rozdal chudobným. Zato ho dal cisár upiecť zaživa na žeravej železnej posteli.

Na vrchu hlavného oltára sa nachádzajú sochy troch uhorských kráľov – sv. Štefana, sv. Ladislava a Imricha.
Pri návšteve kostola si je možné všimnúť erb, ktorý sa nachádza na čestnej lavici vľavo od oltára. Je to erb rodu Cobrugovcov, ktorý prevádzkovali v okolí súčasného Slovenského raja železiarne v Hrabušiciach i v Stratenej.

Vyrezávaná drevená kazateľnica je roková z roku 1760, z rovnakého obdobia pochádza aj organ, ktorý bol vyhotovený v roku 1770.

Prístupnosť pamiatky

Obec Hrabušice prevádzkuje dve turistické informačné centrá. Jedno na Podlesku, druhé – to bližšie - sa nachádza v neďalekej budove obecného úradu. V prípade záujmu o prehliadku kostola kontaktuje informačné centrum.
Turistické informačné centrum Hrabušice, Hlavná 171, 053 15 Hrabušice
Telefón/fax: 053/4299854, 0915930585
Otváracie hodiny: máj – september 9.00 – 20.00 hod.
Jazykové možnosti: slovensky, anglicky, nemecky



Slavomír Szabó


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.