login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Dobšiná: Mesto bulinérov

@ :: Historické foto ::     Jul 12 2011, 10:13 (UTC+0)

Dobšiná, okres Rožňava: Táto historická pohľadnica pochádza z roku 1911 a vidíme na nej súčasnú Zimnú ulicu v pozadí s katolíckym kostolom sv. Františka Xaverského. Tento kostol pochádza z 18. storočia a je mladší oproti evanjelickému kostolu. Evanjelický tu stál už v prvej polovici 14. storočia, súčasnú podobu nadobudol po prestavbe v druhej polovici 15. storočia. I tak v danom čase ešte protestantské cirkvi nejestvovali (resp. existujúce nekatolické hnutia neboli cirkevne organizované a označovali ich za herézu), takže kostol bol pôvodne katolícky. Dobšinčania sa už však v polovici 16. storočia hlásili k protestantom, čo je jeden z charakteristických prvkov nemeckých osídlencov územia súčasného Slovenska. Dobšinských Nemcov nenazývali mantákmi, ale bulinérmi.

Prílev nemeckého obyvateľstva súvisí s osídľovaním miest, ktoré ostali po tatárskych vpádoch takmer vyľudnené. Kráľ Belo IV. dával takýmto prisťahovalcom s potenciálom založenia baníctva a obchodu rôzne privilégiá. Obyvatelia Dobšinej nemeckého pôvodu takto boli napríklad na 16 rokov oslobodení od daní.

Nemci, ktorí využili kráľove pozvanie, pochádzali z rôznych častí súčasného Nemecka, ale aj z Rakúska a okolitých štátov. Prevládali najmä ľudia zo Saska, Bavoska a Flámska (dnes súčasť Belgicka). V 13. storočí, kedy osídľovanie začalo, existovali výrazné rozdiely v ich jazyku. Dnes už nevieme presne povedať, odkiaľ prišli predkovia súčasných Dobšinčanov. Ich nemecký dialekt je však výrazne odlišný, používa mnoho slov, ktoré v súčasnej spisovnej nemčine nejestvujú a charakteristická je pre ne najmä často používaná samohláska u.

Samotný názov „bulinér“ pochádza z bulinérskeho „buleener“, čo taktiež v nemčine nenájdete. V nemeckom jazyku je pre to synonymum slovo „welcher“, čo znamená „ktorý“.

Výrazná odlišnosť dobšinskej bulinérčiny od dialektu mantákov v minulosti spôsobovala, že si často ani nerozumeli. Bulinérčina sa pritom v Dobšinej používala bežne na verejnosti až do čias konca II. svetovej vojny. Ako aj v iných mestách a obciach s nemeckým obyvateľstvom, aj tu po vojne začali deportácie. Podľa spomienok najstaršej generácie pritom dobšinskí Nemci boli počas vojny rozdelení na dve časti. Tá väčšia nemeckú okupáciu odmietala a odsudzovala. (Samozrejme, počas vojny skôr tajne.) Keď začali deportácie a vyberali sa rodiny, ktoré môžu ostať a ktoré musia odísť, ľudia prestali bulinérčinu používať. Bolo to nebezpečné, aj keď ju v danom čase údajne poznali a predtým používali aj slovenskí obyvatelia.

V súčasnosti bulinérski rozpráva najmä najstaršia generácia dobšinčanov. Nie však bežne. Dokonca ak prekladajú z bulinérskeho jazyka do slovenčiny nejaké staré banícke písomnosti alebo literárne diela, vždy sa radšej zídu viacerí, pretože mnohé výrazy už takmer upadli do zabudnutia.

Slavomír Szabó

Informačné zdroje:

Konzlutácie s členom Klubu histórie Dobšinej Jánom Pavlíkom
Ondrej Rozložník a kolektív: Banské mesto Dobšiná
Autorský kolektív: Dobšiná včera a dnes

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 3599