login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Dec 10, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(226)

vložiť obrázok do galérie

Buzinka

@ :: Mestské časti ::     Oct 27 2005, 21:06 (UTC+0)

Kaštieľ v Buzinke - stav z januára 2004





Poloha

Historickú obec Buzinka by ste dnes hľadali na mape darmo. Táto dedina splynula so Šacou, dnes sa nachádza v mestskej časti Košice – Šaca a pripomína ju už len názov miestnej krčmy. Šaca sa nachádza asi 15 kilometrov od centra mesta Košice. Vedie tadiaľ najkratšia cesta k maďarským hraniciam.

História

Obec Buzinka už od svojho počiatku ležala v chotári Šace. Začiatkom 14. storočia toto územie patrilo zemanskému rodu z Bašky. Bola to jedna z vetiev rodu Aba. V roku 1319 predal Ján, syn Matúša, syna Poušu z Bašky, polovicu oblasti na 50 mariek magistrovi Čaňovi, ktorý bol zasa synom niekdajšieho Martina zo Šariša z roku Tekule. Magister Čaňa získal južnú polovicu Šace. Tú ešte v roku 1337 rozdelil opäť na dve polovice, pričom sebe ponechal severnejšiu časť, vzniknutú novým delením. Práve tu približne v danom čase vznikli usadlosti, z ktorých sa vyvinula dedina Buzinka.

Prvá zachovalá písomná zmienka o Buzinke je z roku 1359, kde sa už spomína ako dedina severne od Šace. V roku 1427 Buzinka patrila do vlastníctva Mikuláša z Budovice (Šariš). Vtedy sa tu nachádzalo desať port, čiže desať hospodárskych usadlostí. Ak na jednu usadlosť počítame aspoň sedem ľudí včítane služobníctva, žilo tu v danom roku minimálne 70 ľudí. V roku 1564 dedinu vlastnil Štefan Bozynkay z Budovice. V roku 1553 sa v Buzinke nachádzalo 8 port, čiže tu žilo minimálne 56 obyvateľov.

K veľkému vyľudneniu dediny došlo v 17. storočí. V roku 1696 tu žilo len päť poddaných. Rákociho vojny a mor spôsobili, že Buzinka sa rovnako ako mnohé ďalšie obce úplne vyľudnila. Podľa zápisu z roku 1715 to bola úplne opustená dedina. V roku 1720 tu žili len štyria poddaní. Potom tu však prišli noví obyvatelia. Lexikón z roku 1773 uvádza, že v Buzinke sa rozpráva prevažne maďarsky. Lexikón z roku 1851 však už Buzinku uvádza ako slovenskú dedinu. V tom roku tu žilo 432 rímskych katolíkov, 11 evanjelikov, 55 kalvínov a 28 židov. Dedina teda v tomto roku mala 526 dospelých obyvateľov plus deti. Nebola to teda malá obec. Pritom z uvedených náboženstiev sa medzi Maďarmi udržiavala kalvínska viera, takže tu žili prevažne Slováci.

Chronológia vývoja názvu obce:

- 1359 – Buzynik, Buzinyk
- 1408 – Bozinka
- 1427 – Bozynich
- 1448 – Bozinka
- 1469 – Bozinka, Bozynka
- 1470 – Bozynka
- 1474 – Bwzynka
- 1482 – Bozynka
- 1485 – Bozinka
- 1523 – Bozynka
- 1564 – Bozynka
- 1773 – Buzinka
- 1808 - slovensky: Buzýnka, maďarsky: Buzinka
- 1903 - slovensky: Bužinka

Podľa historika Branislava Varsika názov dediny vznikol od slovanského mena Buzin. Podľa jeho tvrdení nie nijakých pochýb, že tento názov pre danú oblasť je ešte starší ako samotná dedina a zachoval sa ešte zo slovanských čias.

Rod Tekule je však už maďarský, podľa zápisu z roku 1408 má príslušník rodu priezvisko Azalos. K pomaďarčeniu dediny pošlo najmä v 14. a 15. storočí.

Poviedky z Buzinky

Moreplavec z Buzinky - skutočný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Beáta Tomášeková

Prvá tancovačka - skutočný príbeh zo školského prostredia z medzivojnového obdobia – autor: Slavomír Szabó