login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 06, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(242)

vložiť obrázok do galérie

Smrtonosná láska

@ :: Krátke príbehy ::     Oct 02 2005, 01:30 (UTC+0)

Miesto: Bačkov (Purušťan)
Čas: 14. storočie
Autor: Anna Domaniková

Vynorila sa z neznáma. Ambiciózna, mladá, krásna, ovládajúca umenie lásky tak dokonale, že jej neodolal žiadny muž. Nepochádzala z urodzenej rodiny, ale jej správanie bolo navonok vznešené. Obšťastňovala svojim umením lásky už nemeckých kolonistov zo Saska, ktorí získali výsadné postavenie v Prešove a Sabinove práve vďaka tejto žene. Dáma zo Saska. Pod týmto menom je zapísaná aj v legendách a povestiach o hrade Bačkov.

Počiatkom 14. storočia zosnovali šľachtici sprisahanie proti samotnému kráľovi Karolovi Róbertovi. Hlavným organizátorom sa zdá byť šľachtic Peter Peten, vtedajší pán hradu Purušťan. Plán vraždy svojho kráľa vymyslel skutočne majstrovsky. Keď sa „Dáma zo Saska“ objavila na kráľovskom dvore, za krátky čas získala kráľovu pozornosť a dôveru. Karol Róbert bol pre túto dámu vytúženým cieľom. Získala by majetok, postavenie, všetko, po čom dlhé roky túžila. Nebránila sa kráľovmu pozvaniu stráviť niekoľko spoločných horúcich nocí. Sprisahanci zariadili, aby koče zamierili na hrad Purušťan. Tam už majstri kuchári chystali pre kráľa polievku, do ktorej pridali čosi, čo do nej určite nepatrilo. Ibaže si to kráľ cestou na hrad rozmyslel. Zastavil svoj kočiar pred Sečovcami a kázal ho otočiť na spiatočnú cestu. Kastelán Peten mal podozrenie, že medzi sprisahancami sa nachádza zradca. Nemohol však po ňom príliš okato pátrať, aby na seba neprivolal pozornosť kráľovského majestátu. „Dáma zo Saska“ sa do kráľovej postele napriek všetkému dostala. V intímnych chvíľach jej kráľ neuvážene sľúbil isté výhody, na ktoré však časom padol prach.

Najčastejšou spoločenskou zábavou a udalosťou pod slovenskými hradmi boli rytierske turnaje. Pod hradom Purušťan sa schádzali šľachtici a dámy zo širokého okolia. Tiež aj ľud, ktorý sa tu zišiel z celého Zemplína a sledoval súboje. Bola to prehliadka sily, moci, bohatstva a tiež krásnych rób pištiacich dám, ktoré na kolbište hádzali nielen svoje klobúky, ale aj ostatné časti svojho odevu, takže keď turnaj skončil, mnohé ostali polonahé. „Dáma zo Saska“ považovala tento turnaj za svoju druhú príležitosť zaflirtovať si s kráľom a dostať sa tak do kruhov vysokej šľachty. Kráľ ju pozdravil ako ostatných prítomných a potom jej nevenoval ani pohľad. A tak sa vrhla do náručia Petra Petena.

Kráľovi špióni sa dozvedeli o pripravovanom zavraždení kráľa práve počas tohto rytierskeho turnaja. Na tomto pláne mohla mať svoj podiel aj „Dáma zo Saska“, ktorá sa možno takto chcela pomstiť kráľovi za jeho nesplnené sľuby. Začalo konfiškovanie majetkov, inkvizičné súdy, pohon na celý petenovský rod. Kráľ vzal Petenovcom hrad Bačkov, príslušníkov rodu dal povešať, lámať v kolese, upaľovať na hranici. Mučení boli aj nevinní ľudia, ktorí boli obeťou udavačov. Kráľ sa takto kruto pomstil za úklady. Osud pána hradu Purušťan ostal neznámy práve tak ako aj dámy, ktorá ovládala nástroje lásky skutočne dokonale.


Výskumy v obci Bačkov preukázali existenciu dvoch hradov v tesnej blízkosti. Nižšie situovaný hrad bol obohnaný ochranným múrom. Nájdená keramika, určite vyrobená na hrnčiarskom kruhu, pochádzala z 13. storočia. Hlbšie v Slanských vrchoch objavili archeológovia ruiny ďalšieho hradu. Petenov hrad Purušťan dokázateľne existoval už okolo roku 1355. Nikto zatiaľ nepodal svedectvo o tom, prečo boli v bačkovskom chotári postavené dva hrady.

Objavené črepy a náradie je datované do obdobia 8. – 9. storočia. Vtedy však ešte obec Bačkov podľa všetkého neexistovala, ale oveľa neskôr ju postavili obyvatelia Višňova. Prvá písomná zmienka o Bačkove je z roku 1245 a je opatrená pečaťou kráľa Bela IV. V 17. storočí už v Bačkove stála kúria, ktorá patrila šľachticom z roku Bokša. Títo začali používať maďarské priezvisko Bocskay. V tých časoch patrili k hradnému panstvu aj dediny: Sečovce, Veľký a Malý Bačkov, Kerepľa, Tri Višňové Kohany, Poľanka, Petrušovce, Parno, Albin a iné.

V roku 1355 sa už v listinách spomína pod menom „Castrum Purustyan“ a bol majetkom roku Sečovskovcov zo Šomy.

V 15. Storočí sa majiteľmi hradu stali Čapiovci a až po 18. storočie boli spolumajiteľmi aj Juraj Rákoci, Mikuláš a Štefan Bočkai, Juraj Soos a rodina baróna Fischera.

V roku 1688 bol už Bačkov zrúcaný a opustený. Pravdepodobne sa stal obeťou povstaleckých vojen, v ktorých bolo zničených veľa slovenských hradov.

čitateľov: 12721