login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Lorinčík

@ :: Mestské časti ::     Sep 25 2005, 10:43 (UTC+0)

Poloha

Pôvodne samostatná historická obec Lorinčík, dnes mestská časť Košice – Lorinčík, sa nachádza na západe Košíc pri ceste na Jasov.

Kontakt

Miestny úrad mestskej časti Košice-Lorinčík
Obvodné kultúrne stredisko č.15
040 11 Košice - Lorinčík
telefón: 055/ 78 98 991

História

Kedysi samostatná obec, dnes mestská časť Košice-Lorinčík sa nachádza na území, ktoré sa podľa dokladov z 13. a 14. storočia nazýva Gord. Jej história je úzko prepletená s dejinami dnes už zaniknutej obce Gord, ktorá tiež ležala na rovnomennom území. Preto v tejto časti uvádzame aj kapitoly z ich spoločnej minulosti.

Staršia z oboch obcí bola dedina Gord, ktorá sa nachádzala v rovine na pravej strane rieky Myslavy medzi dedinami Myslava a Barca. Presne v miestach, ktoré je z mapy známe pod chotárnym názvom Červený rak. V jej blízkosti viedla cesta do Veľkej Idy a Moldavy. Ešte v roku 1808 bolo v dedine Gord osídlenie, avšak nie hromadného charakteru, nachádzal sa tu už len jeden majer.

Prvú písomnú zmienku o obci Gord poznáme z roku 1280 a označuje sa ako Nižný Gord. Musel tu teda existovať aj Vyšný Gord, ktorým bol súčasný Lorinčík. O Lorinčíku však máme prvú písomnú zmienku až z neskorších čias.

Spomínaná listina z roku 1280 hovorí, že Nižný Gord bol v rukách Petra a Ižipa, synov Beňadika z Ruskej (dnes Göncruszka v Maďarsku). Taktiež im patri lPoľov a časť Šace. Tieto majetky podľa spomínaného zápisu dali na výmenu Dávidovi z rodu Aba a jeho synom za ich zeme Tarcha a Vrs.

Potom ako sa obec Gord dostala do rúk rodu Aba, opätovne zmenila vlastníkov. Svedčí o tom záznam z roku 1332, kedy ju držali Tomáš, Mikuláš a Ján, synovia Štefana zvaného Čurka z Malej Idy ale taktiež ešte stále aj členovia rodu Aba. Členovia rodu Aba však toto územie nakoniec odstúpili Jánovi, synovi Iteho z Delne namiesto sumy 120 mariek. Túto sumu mali zaplatiť synovia Štefana Čurku Jánovi, synovi Iteho, ako odškodné za zapríčinenie smrti jeho otca Iteho ich otcom Štefanom, ako aj za to, že mu zničili dedinu a ďalšie neprávosti. Išlo tu nepochybne o zničenie dediny Horný Tejkeš, dnešný Vyšný Klatov.

Tu sa história komplikuje, avšak zachovalo sa dostatok faktov, ktoré mapujú ďalšie osudy obcí. Historik Branislav Varsik o tom píše: "Už nasledujúceho roku (1323) protestuje manželka Tomáša, syna Štefana Čurku z Malej Idy, v mene svojho manžela a jeho bratov proti zaujatiu tohto majetku zo strany Jána, syna Iteho. Budínska kapitula však na nariadenie kráľa Karola uviedla r. 1330 Jána, syna Iteho, do držby tejto dediny Gordu a pri tejto príležitosti boli stanovené aj hranice tohto Gordu. Bývalí majitelia a ich potomci sa však ani potom neprestali dožadovať tohto majetku, ale palatín Mikuláš Konth ho r. 1358 znovu prisudzuje Jánovi, synovi Jána, syna Iteho. Tento Ján však nakoniec predsa prepustil tieto majetky na území Abaujskej stolice potomkom uvedeného Štefana Čurku z rodu Aba. Vieme , že v roku 1368 predal dediny Nižný a Vyšný Tejkeš magistrovi Petrovi a jeho bratovi Mikulášovi, zvaných Čurka a takto sa potom musel vzdať aj Gordu, lebo keď kráľ Žigmund r. 1426 daruje Frankovi, synovi Jána, synovi Demetera zo Šemše za jeho zásluhy v boji proti husitom v Čechách majetky prináležajúce niekedy Petrovi zvaného Čurka, je medzi nimi aj dedina Gord a predium Lorinčík, zvaný iným menom Vyšný Gord."
Pri opise hraníc danej oblasti je zaujímavá zmienka o hrade, ktorý ležal na území dnešného Lorinčíka! Tento hrad musel byť hradom predfeudálnym, pretože o feudálnom hrade z tejto oblasti nemáme žiadne správy. Taktiež listina s opisom hraníc územia neuvádza názov hradu, čo je veľmi nezvyklé. Preto je pravdepodobné, že išlo o starý, opustený a nefunkčný hrad, o ktorom historik Varsik uvádza, že musel byť bezpochyby slovanský.

V roku 1377 mal Vyšný Gord, čiže dnešný Lorinčík, šesť port, čiže usadlostí. Ak na jednu usadlosť počítame minimálne päť obyvateľov, v roku 1377 tu žilo aspoň 30 ľudí. Nižný Gord mal vtedy 13 port, čiže mal aspoň 75 obyvateľov.

Dedina Gord však spustla niekedy na prelome 15. a 16. storočia. Ak tu bolo nejaké ďalšie osídlenie, išlo pravdepodobne vždy len o majer. Portálny súpis z roku 1553 už totiž dedinu Gord neuvádza, len Lorinčík. V tom čase dedina patrila zemanom, ale boli tu len dve porty. Týmto dochádzame k údaju, že v polovici 16. storočia tu žilo najmenej 10 ľudí, ale mohlo ich byť podstatne viac. Porta je termín pre bránu, ktorá viedla na cestu, s tým, že za bránou sa nachádzala usadosť, čiže kompletný hospodársky dvor s viacerými domami a účelovými budovami. Bolo teda možné, že jednu portu obývalo aj vyše 20 ľudí. Žiaľ, spočítavali sa porty, nie obyvatelia, takže presný počet sa už nedozvieme.

I keď v 16. storočí bola Lorinčík osídlená dedina, zdá sa, že na prelome 17. a 18. storočia ostala neobývaná. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 nie je o nej ani zmienky. Neuvádza ju ani lexikón obcí z roku 1773, zato z roku 1808 je už zapísaná ako dedina. V roku 1850 za uvádza ako slovenská dedina.

Genéza názvu obce Lorinčík:

1406 - Zenthlewrench
1426 - predium Zenthlewryncz alio nomine Felgard
1427 - predium Zenthlewrincz alio nomine Felgard
1553 - Zenthlorincz
1808 - slovensky: Lořinčík, Lořinček, maďarsky: Lőrinczke
1906 - slovensky: Ľorinčík
Názov dediny Lorinčík vznikol podľa kaplnky, ktorá bola zasvätená sv. Vavrincovi, maďarsky: Szenth Lőrincz, čo dokazujú najmä názvy obce z rokov 1406, 1426 a 1427.
Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.
Poviedky z obce Lorinčík

Pytliak z Lorinčíka - skutočný príbeh z konca 40-tych rokov 20. storočia40-tych rokov 20. storočia – autor: Alena Štrompová