English version

Nov 08, 2013 klikni na obrázok pre zväčšenie a popis čítaj poznámky (0) napíš poznámku prezri si archív(124) vložiť obrázok do galérie

Svedectvo bosého richtára @ :: Poviedky ::     Dec 09 2013, 21:17 (UTC+0) Veža v Plešivci. Postavená je údajne zo zvyškov vypáleného hradu Bebekovcov. Miesto: Plešivec, okres Rožňava Čas: od 13. storočia Autor: Slavomír Szabó        Boli časy, keď si poctiví ľudia nemuseli časť z každého zárobku odkladať pre pánov. Keď dane nestrašili tak ako dnes a nebolo ich nutné vymáhať armádou kontrolórov, či zákonmi nabrúsenými proti tým, ktorí svojim umom a zručnosťou tvoria hodnoty. Isto, tie časy netrvali dlho a neboli všade. Ale v Plešivci áno. Kedysi dávno. To som ešte žil. I keď... Čo je to vlastne život? Vedomie vlastnej existencie? Alebo iba vedomie vlastnej existencie v tele? Počuli ste? Tunajší ľudia vravia, že ma z času na čas vidia. Že hoc som už dávno mŕtvy, občas sa nočnými ulicami mihne môj tieň a ak priložia uši na vežu postavenú zo starých múrov mestského hradu, počujú môj šepot. Mŕtvy alebo živý, nie je to jedno, ak vedomie ostáva? Ak sa môže vznášať nad mestom, prechádzať stenami, nazerať do domov, kuchýň, spální a ľudských myslí? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 19

Kráľovský pôžitok @ :: Poviedky ::     Dec 09 2013, 20:53 (UTC+0) Silická planina - miesto, kde sa podľa povesti určitý čas ukrýval kráľ Belo IV. po tom, ako pri rieke Slaná prehral bitku s Tatármi Miesto: Silica, okres Rožňava Čas: rok 1241 Autor: Silvia Bolčová        Nedarilo sa mi celú tú hrôzu boja vytrieť z pamäte. Bolesť, pri ktorej ide i najsilnejší muž zošalieť, keď sa vám zdá, že aj ten najmenší pohyb je utrpenie horšie pekelných múk, by zlomila aj vás. Zranená noha mi bránila v behu, v skákaní, v čomkoľvek, no je otázne, či by som dokázal čosi viac než utiecť z bojiska aj bez rany na stehne. Opantala ma jediná túžba, tá prirodzená každému stvoreniu, túžba prežiť. Bol som vyhladovaný, ubitý a neuveriteľne smädný, ale to som si uvedomil až vo chvíli, keď doznel bojový krik a odrazu krajinu naplnilo ticho, v ktorom sa ozýval len večerný spev drozdov. Bolo to taká silná zmena, až som jej nechcel uveriť. Znamenala iba toľko, a chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že boj naozaj skončil a ja žijem.        čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 17

Prvý prípad žandárskej stanice @ :: Poviedky ::     Dec 02 2013, 20:32 (UTC+0) Kostol v Silici, v ktorom sa odohráva časť príbehu Miesto: Silica, okres Rožňava Čas: jar 1939 Autor: Slavomír Szabó        Jánoš hľadel na farára ako na zjavenie. Nie žeby veril, že pán velebný je bezhriešny služobník boží a teraz sa mu tvár vyjasnila do blaženého úsmevu, pretože svojim vnútorným zrakom uzrel príchod anjelského zboru. Farár sa len škeril, inak by to Jánoš ani nenazval, a to bolo všetko. Ale na koho a prečo? Stačilo by otočiť hlavou a pozrieť sa dozadu, ale práve sa konala omša. Velebný pán mal taký zvyk, že neraz aj uprostred kázne káral tých, čo sa vrtia, krútia a nevedia obsedieť. A Jánoša už dnes napomenul dva razy. Čo mal však robiť, keď cítil Eržikine oči na temene hlavy? Keď vedel, že sa stačí len na chvíľku obzrieť a ich pohľady sa stretnú, čosi sa pohne tam kdesi v hĺbke jeho duše a srdcia sa im rozbúšia, až ich niečo neviditeľné, avšak úžasne krásne na okamih spojí.        „Vitajte v stánku božom,” kňaz odbočil čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 172

Väčší frajer @ :: Poviedky ::     Aug 08 2013, 21:11 (UTC+0) Okolo historickej studne, akoby na pamiatku známych výčinov, sú počas leta rozložené kvety v črepníku i v súčasnosti. Miesto: Silica, okres Rožňava Čas: údajne niekedy okolo roku 1910 Autor: Slavomír Szabó        Neznášam Šándora. Nikdy som ho nemal rád, i keď on si myslí, že ho milujú všetci. Niekedy do mňa vojde taká zlosť, až by som ho najradšej zdrapil okolo krku a stlačil tak silno, ako to len ide. S pôžitkom by som sledoval, ako by chrapčal, bledol, trepal rukami i nohami a nakoniec padol na zem. Lenže na to nikdy nedôjde. Je vyšší, silnejší a asi i obratnejší ako ja. Rozumnejšie je nedávať mu najavo, čo k nemu cítim. Keby vedel, že sa mi o ňom občas aj sníva... Akoby som ho nemal počas dňa dosť. V tých snoch chodí ako páv, všetkých komanduje, pritom sa usmieva ako taký pajác a dievčatá ho s obdivom obskakujú, tešia sa jeho hlúpym žartom a hádžu naň túžobné pohľady. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1952

Pitka, nie bitka @ :: Poviedky ::     Jun 12 2013, 08:49 (UTC+0) Kluknava v súčasnosti Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: december 1944 a január 1945 Autor: Jiří Zaťovič        Do nepokojného, na december veľmi teplého a dažďom zmáčaného rána, pár dní pred Vianocami hrkotal hore dedinou popri potoku rebrinák. Mitrha, ktorú doň zapriahli, ledva prekladala nohu cez nohu, zdalo sa, že každú chvíľu naposledy vydýchne a klesne. Nebola dobrá ani na bitúnok. Asi preto ju nechali doma a neodohnali ju s ostatným statkom do kopcov, preč od večne hladných vojakov.        Na rebrináku sedeli chrbtami k sebe poviazaní chlapi. Nemca Kuhna poznali všetci, ten druhý bol z druhej doliny, našli ho u prvého previnilca. Aká len bola ich vina? Zlé jazyky utrúsili na správnych miestach pár slov o partizánoch a nešťastie bolo hotové. Vojaci dostali rozkaz, dôstojník, ktorý údajných partizánov vypočúval, nedal nič na ich reči a Kuhnov nemecký pôvod i dobrá nemčina mu boli skôr na príťaž a zväčšovali podozrenie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1554

Predstavy a skutočnosť @ :: Poviedky ::     May 13 2013, 22:57 (UTC+0) V poviedke spomínaný kamenný kríž nad Inovcami v súčasnosti Miesto: Inovce, okres Sobrance Čas: október 1944 Autor: Slavomír Szabó        Mala som sotva desať rokov, bola som ešte malá. Pozerala som na svet detskými očami a ak by ste ma vtedy poznali, pochopili by ste, že mnohé veci som vnímala možno až veľmi svojsky. V trse machu, po ktorom lezie chrobák, som videla rozľahlú zelenú krajinu plnú močiarov, neprekonateľného porastu, ktorým sa derie úžasná bytosť zápasiaca s prekážkami divokej prírody. Vtáci, spievajúci zrána na konároch čerešní, boli pre mňa poslovia radosti, čo túžia z plného hrdla vykričať, aký je deň krásny a ich malé srdcia nadšene tĺkli len vďaka ich nesmiernemu úžasu nad veľkosťou a vznešenosťou krajiny. List stromu na hladine potoka bol pre mňa loď, čo sa plaví v ústrety novým dobrodružstvám a vôňa kvetov dôkazom, že i rastliny majú svoju reč, ktorú prenášajú vetrom do celého sveta, aby v ňom zanechali svoju stopu. Všetko malo svoj význam a vzájomne sa prepájalo ako farby na plátne spojené ťahmi štetca do celistvého obrazu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1573

Pravda bez čarov @ :: Poviedky ::     May 13 2013, 22:26 (UTC+0) V evanjelickom kostole v Plešivci Miesto: Plešivec, okres Rožňava Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia Autorka: Silvia Bolčová        „Ako len Sándor nádherne a po celý čas spinkal! Cítil sa krásne, a to určite vďaka objatiu mojich rúk. Reč nášho kňaza sa vznášala len kdesi vo vonkajšom svete, o ktorom nemal ani potuchy. No priznávam, aj moje myšlienky, ktoré sa mi v chráme preháňali hlavou, boli na hony vzdialené od všetkého, čo znelo na kázni. Premýšľala som o sebe a o malom Sándorovi, a tiež o Mártonovi. Ani neviem, či som šťastná, a neviem ani to, či mám vôbec dôvod nebyť šťastná. Život letí tak rýchlo. Vydávala som pred rokom a sotva sedemnásťročná som sa stala matkou. Rodičia ma vychovali ako bohabojné, poslušné dievča a ani som si nestihla poriadne uvedomiť, či sa vôbec chcem vydať, ani čo to obnáša. Mártona mi za muža vybrali rodičia. Takmer štyridsaťročného bohatého gazdu z Plešivca. Ale bola som vychovaná v kresťanskom duchu, že vôli rodičov sa nehodno priečiť. Isto chcú pre svoje jediné dieťa to najlepšie. A napokon, v šestnástich rokoch človek vie o svete naozaj málo a rady starších berie ako písmo sväté...“        čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1439

Bosorky až do neba @ :: Poviedky ::     May 13 2013, 22:05 (UTC+0) Zvonica sv. Floriána v Kluknave Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: bližšie neurčený Autor: Jiří Zaťovič        Vždy sa teším, keď sa prebúdza príroda. Na jar je všetko pekné, plné života a prísľubov. Táto jar je o to krajšia, že konečne otec našiel cestu k Štefanovi, môjmu milému a už sa neprieči a nezakazuje mi stretávať sa s ním. Dokonca už to zašlo tak ďaleko, že spolu vyhnali jalovice na pašu. Jalovice z kaštieľa, s tou našou jednou by toľko parády nebolo treba robiť. Keď prehadzovali cez kravy vajcia, aby sa dobre vypásli, vyzerali ako otec so synom. Akoby Štefan vyrástol pod našou strechou. Našťastie nie, to by mi nemohol byť milým.        čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1449

Kluknava: Nevesty a svokry @ :: Historické foto ::     May 13 2013, 21:55 (UTC+0) Kluknava, okres Gelnica: Táto historická fotografia pravdepodobne pochádza z tridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej ženícha a nevestu v kluknavskom svadobnom kroji. Boli to ešte časy, kedy sa mladí na dedine brali predovšetkým podľa vôle rodičov. Platilo heslo: čižma patrí k čižme a bagandža ku bagandži. Mladí často ani nevedeli, kedy sa rodičia budúceho ženícha začali dohodovať s rodičmi budúcej nevesty, ako spojiť rodinné majetky. Išlo pritom často o rýdzo obchodné jednania. Typické to bolo najmä pre dediny. V danom čase existoval priepastný rozdiel v mentalite mešťanov a dedinčanov a s týmto neduhom spoločnosti sa do boja pustila predovšetkým osveta. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1320

Kluknava: Kluknavčania v čase krízy @ :: Historické foto ::     May 13 2013, 21:53 (UTC+0) Kluknava, okres Gelnica: Táto fotografia pochádza z tridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej obyvateľov Kluknavy, ktorí sa stretli pri nejakom spoločnom podujatí. I keď tu všetko vyzerá pekne a slávnostne, tieto roky boli krízové. K zaujímavostiam, ktoré azda vychádzajú odniekiaľ z hĺbky ľudskej psychiky, patrí skutočnosť, že čím horšie boli časy, tým viac sa organizovali zábavné stretnutia, na ktorých bolo možné na skutočnosť zabudnúť. História to dokazuje mnohými príkladmi. Napríklad počas obliehania Paríža fašistickým Nemeckom sa tam konalo najviac tanečných zábav. Aj Kluknava čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1144

staršie články:

• Turňa nad Bodvou: Československý zväz mládeže
  May 13 2013, 21:23 (UTC+0)
  
• Turňa nad Bodvou: Československí legionári v roku 1919
  May 13 2013, 21:19 (UTC+0)
  
• Turňa nad Bodvou: Turniansky rybník
  May 13 2013, 21:13 (UTC+0)
  
• Hačava: Hačavské poľnohospodárstvo
  May 13 2013, 20:21 (UTC+0)
  
• Hačava, Moldava nad Bodvou: Prechod cez Jasovskú planinu
  Apr 23 2013, 10:55 (UTC+0)
  
• Henckovce
  Apr 11 2013, 13:30 (UTC+0)
  
• Kluknava
  Apr 10 2013, 20:17 (UTC+0)
  
• Mišov dobrý deň
  Apr 09 2013, 18:56 (UTC+0)
  
• Kde sídli drak?
  Apr 07 2013, 17:32 (UTC+0)
  
• Maslo od Žofie
  Apr 05 2013, 16:56 (UTC+0)
  

ešte staršie články...