Pravda bez čarov
@ :: Poviedky ::
May 13 2013, 22:26 (UTC+0) | 
V evanjelickom kostole v Plešivci |
Miesto: Plešivec, okres Rožňava
Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia
Autorka: Silvia Bolčová
„Ako len Sándor nádherne a po celý čas spinkal! Cítil sa krásne, a to určite vďaka objatiu mojich rúk. Reč nášho kňaza sa vznášala len kdesi vo vonkajšom svete, o ktorom nemal ani potuchy. No priznávam, aj moje myšlienky, ktoré sa mi v chráme preháňali hlavou, boli na hony vzdialené od všetkého, čo znelo na kázni. Premýšľala som o sebe a o malom Sándorovi, a tiež o Mártonovi. Ani neviem, či som šťastná, a neviem ani to, či mám vôbec dôvod nebyť šťastná. Život letí tak rýchlo. Vydávala som pred rokom a sotva sedemnásťročná som sa stala matkou. Rodičia ma vychovali ako bohabojné, poslušné dievča a ani som si nestihla poriadne uvedomiť, či sa vôbec chcem vydať, ani čo to obnáša. Mártona mi za muža vybrali rodičia. Takmer štyridsaťročného bohatého gazdu z Plešivca. Ale bola som vychovaná v kresťanskom duchu, že vôli rodičov sa nehodno priečiť. Isto chcú pre svoje jediné dieťa to najlepšie. A napokon, v šestnástich rokoch človek vie o svete naozaj málo a rady starších berie ako písmo sväté...“
čítať ďalej...
|
|
