login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Mar 04, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(191)

vložiť obrázok do galérie

Kazateľ z hory Avaš

@ :: Poviedky ::     Mar 18 2017, 07:00 (UTC+0)

Vrch Avaš nad Sirníkom

Miesto: Sirník, okres Trebišov
Čas: okolo roku 1900
Autor: Slavomír Szabó

       „Berty! Berty, stal sa zázrak! Zázrak!“ kričala som, bežiac hore svahom na Avaš, kde strýko pásol ovce. Srdce mi bilo až niekde v spánkoch, v hrdle vyschýnalo, ale volať som neprestala. Berty sedel pokojne na tráve, pozeral dolu na dedinu, na Sirník a potom na mňa. Až keď som bola celkom blízko, zaprel sa o svoju pastiersku palicu, vstal a vyšiel mi pár krokov v ústrety.
       „Vysmädla si?“ natiahol ruku s čutorou vody, akoby ma nepočul.
       „Zázrak, tam nižšie... Zázrak...“ skúšala som chytiť dych a len čo sa dalo, poriadne som sa napila. Svet sa so mnou krútil a triasli sa mi kolená.
       čítať ďalej...
čitateľov: 191   

Poklad najväčší

@ :: Poviedky ::     Mar 13 2017, 12:36 (UTC+0)

Miesto: Ruprechtov, okres Vyškov, Česká republika
Čas: bližšie neurčený
Autor: Zuzana Kratyinová

       Len čo slnko obdarovalo krajinu prvými lúčmi, z húštiny na kraji lesa sa vynorila srna a zamierila k lúke. Už jej ostávalo len pár krokov k vytúženej pastve, keď sa priamo pred ňou ozval neznámy zvuk a začal sa valiť štipľavý dym. Zastala, zastrihala ušami a načúvala.
       „Dobre dymí,“ zahučal ktosi a srna viac nečakala. V okamihu vhupla späť do húštin. Kde je dym, tam je oheň a kde počuť tieto zvuky, tam sú ľudia. Niet väčšieho nebezpečenstva!

       Janek a Lojzo, uhliari z Ruprechtova, do neskorej noci znášali drevo, prihŕňali lístie, čečinu, zeminu a neprestali, kým sa na lesnej mýtine nevytŕčala do vrchu polkruhová stavba – milier. Napokon ho vrchom zapálili. Keď sa z otvorov začal kúdoliť hustý dym, až vtedy si spokojne vydýchli. Je čas na oddych. Bez zaváhania sa vyvalili na čečinu prikrytú kabátmi. Keď všetko pôjde dobre, majú zopár hodín pokoj. Prácou nezamestnaná myseľ im začala blúdiť... čítať ďalej...
čitateľov: 193   

Steaková odysea

@ :: Poviedky ::     Mar 04 2017, 13:26 (UTC+0)

Sídlisko Ťahanovce v súčasnosti

Miesto: Košice - Sídlisko Ťahanovce, Chorvátsko
Čas: deväťdesiate roky 20. storočia
Autorka: Silvia Bolčová


       Pamätám sa, že chuť opäť uvidieť Bašku do mňa vstúpila na jar, niekedy začiatkom júna, počas behu večernými ulicami. Bolo po daždi. Endorfíny sa mi príjemne vyplavovali do tela a v mysli kraľovala len jediná túžba: zvládnuť každý krok tak, aby som došiel do stanoveného cieľa, ak sa dá, tak v dobrom čase. Roztiahnuť si pľúca na maximum a naplniť ich kyslíkom. Keď bežíte, niet priestoru na žiadne dôležité otázky, pracovné, ani súkromné. Žiaden stres, len voľnosť, ľahkosť a radosť. Omamujúca vôňa práve kvitnúcich stromov premenila sídlisko na nádhernú oázu a ešte gradovala moju eufóriu. Odrazu, netuším prečo, akoby sa ozvalo moje podvedomie a ja som zacítil vo vzduchu, v nose, vlastne všade, nádherne namixovaný kokteil morského vánku, zmiešaného s vôňou slnka a borovíc. Uvedomil som si, že túto vôňu dobre poznám. Je nezameniteľná. Je jedinečná. Je dovolenková. Bašková. Bašku, jedno z najkrajších letovísk v Chorvátsku, ale možno aj na celom svete, milujem a musím ju navštíviť aj toto leto. Stoj čo stoj. čítať ďalej...
čitateľov: 341   

Čaro lásky po pastiersky

@ :: Poviedky ::     Feb 25 2017, 15:26 (UTC+0)

V obci Zemplínske Jastrabie

Miesto: Zemplínske Jastrabie, okres Trebišov
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       „Miki, máš robotu! Budeš pásť jalovice. Spolu so starým Jozefom a Andriom. Všetko som dohodol. Jalovičky vezmete od pána Bernátha aj tuto od gazdov. Pri stáde budete vždy dvaja. Od jari až do jesene. Jeden týždeň s ujkom, druhý s Andriom a tretí týždeň ostaneš robiť doma na roliach. Si rád?“
       „A koľko mi budú platiť?“ opýtal som sa, ale grimasa, ktorú hneď na to otec vystrúhal, bola jasným znakom jeho nevôle odpovedať.
       „Do toho ťa nič! Peniaze dajú rovno mne a ja ich dám mame. Keď sa trochu pousiluješ, niečo sa ti ujde. Ale nebudeš tu jesť chlieb zadarmo. Už nie si decko, tak aj dávaj, lebo rodina to potrebuje.“
       čítať ďalej...
čitateľov: 397   

Čas vianočný, čas kúzelný

@ :: Poviedky ::     Feb 18 2017, 07:30 (UTC+0)

Juhomoravská krajina

Miesto: Drnovice, okres Vyškov, Česká republika
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autor: Zuzana Kratyinová

       Karolínka sa na lavici nepokojne pomrvila. Decembrový kostolný chlad sa jej vkrádal pod červený kabátik a hoci bola obklopená rodičmi a staršími súrodencami, Ruženou a Viliamom, mátali ju studené oči sôch a obrazov. Jej päťapolročnú dušičku obchádzal strach a zmätok. Snažila sa skrčiť v lavici, nepozrieť napravo, naľavo, pred seba, vlastne nikde, lebo zovšadiaľ na ňu zazerali mĺkve hrozivé tváre, akoby ju chceli zaživa zhltnúť.
       Blížil sa sviatok svätého Mikuláša a ona sa zmietala medzi radosťou z blížiacej nádielky a strachom, že ju zoberie čert do pekla, ak bola zlá. Ešte do včerajška netušila, že jej môže hroziť také veľké nebezpečenstvo. No jej veľkí súrodenci jej celú záležitosť s Mikulášom a čertom zoširoka opísali a vychutnali si hlavne tú pasáž o strašných mukách neposlušných detí.
       Radosť zmizla. Ostal len des z očakávaného. čítať ďalej...
čitateľov: 518   

Hrozníčkovské hody

@ :: Poviedky ::     Feb 12 2017, 05:10 (UTC+0)

Príbeh pochádza z Moravy, presnejšie z obce Křtomil, pre ktorú sme pracovali v rokoch 2013 a 2014.

Miesto: Křtomil, okres Přerov, Česká republika
Čas: pravdepodobne 1946
Autori: Silvia Bolčová, Slavomír Szabó

       Pamätáte si, ako vyzeral svet, keď ste naň hľadeli detskými očami? Mnohé z toho, čo už zovšednelo, sa kedysi zdalo mimoriadne, očarujúce, kúzelné. Z čierneho mraku, čo sa vznášal na oblohe ako veľký drak s roztiahnutými blanitými krídlami, sa stal už len mrak, z ktorého začne pršať. Zvuky nočného lesa, pripomínajúce dych, kroky a tajné signály záhadných zlovestných bytostí sa zmenili na poryvy vetra, vŕzganie dreva a hlasy nočného vtáctva. Svätojánske mušky prešli premenou z bludičiek na obyčajný hmyz a hlas kukučky prestal oznamovať, koľko rokov života nám ostáva. Keď som bol malým chlapcom, myslel som si, že naša dedina sa volá Křtomil preto, lebo v nej žijú ľudia, ktorí milujú krsty i ostatné zvyky a obrady. No tie už v detstve strácali na mimoriadnosti. Stále to isté dookola. Akoby sme viedli nezaujímavý život, iný ako napríklad cigáni, čo tu z času na čas zakotvili pri svojom kočovaní krajinou. čítať ďalej...
čitateľov: 592   

Sopľavý prízrak

@ :: Poviedky ::     Feb 05 2017, 21:18 (UTC+0)

Ťahanovce v súčasnosti

Miesto: Ťahanovce, dnes mestská časť Košice-Ťahanovce
Čas: približne v polovici 19. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Myslel som, že ma čaká úplne pokojný deň. Taký januárový, keď vonku mrzne, až sneh vŕzga pod nohami, ale nesneží. Slnko, hoc len zubaté, práve vykuklo a ožiarilo vrch Hradová. To som už schádzal cez dedinu k Hornádu s kosou na chrbte. Cítil som sa dobre. Bola to potecha, keď som si zohnal v zime robotu. Každý chlap síce nadáva, že v lete musí od rána do večera behať po poli, pásť, alebo rúbať drevo, ale poviem vám, zima je horšia. Čakanie na jar je pre každého roľníka hotovou pliagou. Aj so mnou to už cukalo, zapriahol by som sa hoc do voza ako kôň a ťahal, len aby som nesedel doma. Lenže včera sa to zmenilo. Či vlastne už pred týždňom, keď prišla z Košíc Marína a vravela mi, že vraj od nej na trhu kupoval mlieko nejaký chlapík v hrubom kabáte a s ozdobnou vychádzkovou paličkou. Dáky fičúr, čo sa jej pýtal, odkiaľ je. A keď mu povedala, že je z Ťahanoviec, hneď začal bedákať. Že tam má pozemky rovno pri Hornáde, ale nič z nich, lebo namiesto pevnej pôdy je to len žaburina, močiar porastený tŕstím a na tom sa nedá ani pestovať, ani stavať, vlastne je to úplne nanič. Také dedičstvo, ktoré ani nemuselo byť.
        čítať ďalej...
čitateľov: 648   

Marie

@ :: Poviedky ::     Jan 30 2017, 12:05 (UTC+0)

Kostol v obci Křtiny, ktorý sa spomína v poviedke

Miesto: Oľšany, okres Vyškov, Česká republika
Čas: začiatok 19. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       S vďakou som potľapkala Černuľu i Rohaňu po ich výstavných zadkoch a zohla sa po plný šechtár mlieka. Chvalabohu, prežili sme minuloročnú neúrodu aj drahotu. Tento rok sa všetko zmení. Obilie už zlatne na poliach, ďatelina je vysoká, včely sa v plných rojoch predháňajú po lúkach i záhradách, konáre sa až klonia od záľahy ovocia a mlieko je také husté, že v smotane stojí lyžička vrchom. Ešte, keby bol môj muž Stáňa a moji traja chlapci, Pantaleon, Cyril a Václav doma - vzdychla som si, no vzápätí som sa v duchu za to vyhrešila. Čo by to boli za chlapi, keby žene doma pri sukni sedeli? To by som sa hádam v dedine ani od hanby neukázala. Lenže za môjho muža sa ja hanbiť nemusím. Je kamenár a sochár. A tu v Oľšanoch i v okolí je na obdiv vystavená všetka jeho práca.
       čítať ďalej...
čitateľov: 638   

Zázraky existujú!

@ :: Poviedky ::     Jan 14 2017, 17:15 (UTC+0)

Obec Čečejovce je okrem iného známa aj stredovekými freskami z čias gotiky

Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie
Čas: koniec štyridsiatych rokov 20. storočia
Autori: Silvia Bolčová, Slavomír Szabó


       Vraj okolo Čečejoviec nie sú žiadne kopce. Somarina! Možno nejakí horali, ktorým po celé dni tienia chalupy vrchy s končiarmi v oblakoch, by sa zastrájali, že Zvonárka nie je nič iné, len trochu odutá rovina. Taký hrboľ, čo pánboh nestihol poriadne vyžehliť, keď stvoril zem. Ale ja som sa naň plahočil skoro hodinu! Pravda, v snehu vyše kolien a tiež ma na pleci ťažili lyže. Iste to nie sú dobré lyže. Ktovie, kde ich otec zohnal. Chválil ich síce až do neba, že sú jaseňové a jaseň je vraj na to ako stvorený, ale čo len môže o tom vedieť, keď na nich ani nestál? čítať ďalej...
čitateľov: 771   

Koleso osudu

@ :: Poviedky ::     Jan 07 2017, 23:00 (UTC+0)

Meliata - obec v lesoch, kde končí cesta - tzv. "dedina na konci sveta"

Miesto: Meliata, okres Rožňava
Čas: približne v roku 1934
Autor: Slavomír Szabó

       „Vieš, čo som mal ako dieťa na Vianociach najradšej?“ opýtal som sa Magdy, mojej ženy, keď vložila Irenu do kolísky. Práve ju nadojčila, nosila na rukách, dlho čakala, kým si odgrgne, ale hneď potom i zaspala.
        „Pálenku?“ Magda sa usmiala a skôr to šepla, než povedala.
        „Ako to vieš?“
        „Arpi, veď to vôbec nebolo ťažké. Aj ja som ako dieťa mala z Vianoc najradšej pálenku. Niežeby mi chutila. To vôbec. Vždy ma po nej striaslo, určite som vystrúhala aj poriadnu grimasu, ale bolo to také... No, veď vieš... Mohli sme to, čo sme inak nesmeli. Cítila som sa dospelejšie. Otec vždy postavil na stôl šesť štamperlíkov a do každého nalial. Do plna iba sebe a mame. Bratovi a sestrám iba do polovice a mne len celkom na dno, lebo som bola najmladšia. Potom sme si pripili, nech sme aj o rok všetci zdraví. Na rad prišla kapustnica s klobásou a bobaľky s makom. A nakoniec koláče. Tvarohové, lekvárové, ale najradšej som mala orechové. Škoda, že v Meliate orechy nerastú. Nedarí sa im.“
        „Ale aby sa darilo nám, nesmieme zabudnúť čítať ďalej...
čitateľov: 643   


staršie články:

ešte staršie články...