login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Sep 24, 2016

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(181)

vložiť obrázok do galérie

S rozumom i srdcom

@ :: Poviedky ::     Sep 04 2016, 22:44 (UTC+0)

Kostol v zemplínskej obci Cejkov. Máme radosť, ak sa nám v obciach podarí nájsť staré povesti, ktoré doposiaľ neboli zaznamenané. Ako v tomto prípade k cejkovskému hradu, ktorý sa tu nachádzal od 13. do 17. storočia. Dnes po ňom nájdete už len terénne nerovnosti na miestach, kde stáli hradby.

Miesto: Cejkov, okres Trebišov
Čas: 13. storočie
Autor: Slavomír Szabó

       „Uvažujte pán môj, že človek môže k bohatstvu dospieť viacerými spôsobmi, ale taký čo ho šľachtí, je iba jeden jediný. Ak uznáte za vhodné, nebudeme teraz strácať čas rečami o rýchlych možnostiach, akými sú kadejaké náhody bez úsilia, výhry v kockách či dedičstvo. Takto dokáže prísť k peniazom aj hlupák. Áno, aj hlupák môže zbohatnúť, ale dlho bohatým neostane. Kto sa chce vypracovať sám, má zvyčajne dve možnosti. Tou prvou je cesta sily. Musí mať veľa mužov, vlastne celú vycvičenú armádu s dobrými zbraňami i s dobrými a oddanými veliteľmi, a to si zasa vyžaduje veľa peňazí, lebo taká armáda niečo stojí. Už len toho jedla, čo vojaci pojedia... V dnešných časoch sa však treba zamyslieť, či použiť vojenskú silu, ak chce ostať človek čestným.“
        „To ako myslíš?“ rytier Cejko sa takmer postavil z mohutného dreveného kresla, pretože stačilo slovo pochybnosti o cti a bol pripravený tasiť meč. Ja, jeho osobný radca a svojim spôsobom i dôverník, som čakal presne takúto reakciu, a tak som sa ihneď zdvorilo uklonil, preukazujúc tým svoju pokoru. Ďalej som pokračoval pokojne, no dával som si záležať na každom slove.
        „Pán môj, ak zrátame všetko, čo poskytujú vaše truhlice, môžete si dovoliť nanajvýš malú posádku, ktorá sotva ochráni toto hradisko. Ak by sa nedajbože Tatári vrátili, nemali by sme ani najmenšiu nádej na záchranu. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 469   

Pytliacke pastorále

@ :: Poviedky ::     Sep 04 2016, 22:25 (UTC+0)

Príbeh pochádza z obce Křtomil, pre ktorú sme pracovali v rokoch 2013 a 2014.

Miesto: Křtomil, okres Přerov, Česká republika
Čas: päťdesiate roky 20.storočia
Autor: Silvia Bolčová

       Svoj život som okrem práce, rodiny a prostým radostiam, ktoré živili moje srdce, zasvätil hľadaniu. Už od detstva som hľadal odpovede na otázky, čo je pravda, čo je dobro, čo je spravodlivosť. No ako som rástol, stále viac som sa cítil zmätený. Často som počul od dospelých mnohé, čo sa mi nezdalo byť ani múdre, ani pravdivé, ani spravodlivé. Spočiatku som bol ticho a snažil som sa urovnať si veci v hlave sám, neskôr som sa začal pýtať. Vždy, keď si spomeniem, ako prevracali moji rodičia oči, musím sa usmiať. No napriek ich snahe zodpovedať i nezodpovedateľné, dodnes nemám v sebe všetko vysporiadané. Je dobré dodržiavať zákony, ktoré sú síce platné, ale nie sú spravodlivé? čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 270   

Koniec pokladov

@ :: Poviedky ::     Sep 04 2016, 22:07 (UTC+0)

Kaštieľ v Borši - miesto, kde sa narodil František II. Rákoci

Miesto: Borša, okres Trebišov
Čas: 1944 - 1945
Autor: Slavomír Szabó

       Vyšiel som po rebríku na pôjd, ľahol som si na seno a prikryl sa starým poplátaným obrusom, čo som si sem priniesol už v lete. Tretí deň po sebe pršalo a ľudia vraveli, že Bodrog sa čochvíľa vyleje z koryta. Zima bola tiež riadna. Novembrový vietor fúkal inak než cez babie leto a každému, kto musel von, vrhal odporne studené kvapky do tváre. I pokojnému človeku by sa z toho chcelo od zúrivosti kričať. Hlúpa sobota, nevľúdny čas. Najlepšie by bolo sedieť doma pri peci, ale to by mi veľmi nepomohlo. Mama sa opäť pohádala s otcom, vlastne ani neviem prečo, len na seba vrčali, občas jeden z nich vyštekol a potom obaja spustili brechot ako psy. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 284   

Na Slovensko za hranice

@ :: Poviedky ::     Jun 27 2016, 07:36 (UTC+0)

Kaštieľ v Čečejovciach

Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie
Čas: niekedy na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Janko kráčal po širokej prašnej ceste zo Selešky do Čečejoviec, náhlil sa, ba dalo by sa povedať, že skoro bežal. Ako kládol nohu pred nohu, rukami si nepokojne stieral pot z obočia a občas chcel zaboriť prsty do vlasov, aby ich upravil a nepadali mu do čela. Mal taký zvyk, ale teraz celkom zbytočný. Vždy, keď sa dotkol hlavy, spomenul si, že vlasov skoro niet, iba to čosi krátke, čo po nich ostalo, lebo ho mama včera ostrihala. Tak, ako to mala rada ona a nie on, teda štyri prsty nad uši a nad tým ani nie centimetrové vlásky. To ho však v tejto chvíli netrápilo a ak, tak pramálo. Od rána, keď sa pri pasení stretol s Ernöm, nemyslel na nič iné, iba na cigánov. Teda nie na všetkých, len na Albína, o ktorom ani netušil, aký je to výnimočný človek. Odkedy pripadli Čečejovce i celé okolie Maďarsku a regent Miklós Horthy vstúpil do Košíc na bielom koni, všetko sa zmenilo. V škole sa musel začať učiť po maďarsky a nikoho nezaujímalo, že nie je z tohto kraja. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 1436   

Svet srdca

@ :: Poviedky ::     Jun 27 2016, 07:12 (UTC+0)

Ťahanovce v súčasnosti

Miesto: Ťahanovce, dnes mestská časť Košice-Ťahanovce
Čas: zima 1945
Autorka: Silvia Bolčová

       Hanička už hodnú chvíľu uvažovala, čo si má obliecť. Napokon sa rozhodla, že si nevezme nič sviatočné, a to aj napriek tomu, že je Štedrý deň. Nakydalo snehu a bude sa musieť k Ilonke brodiť závejom a isto sa aj spotí. Najmä teraz, keď skončila slávnostná večera a zjedla ozaj viac, než inokedy. Sneh je hlboký, ťažko sa jej bude kráčať. Náhle sa usmiala. U Ilonky sa stretne s Ondrom. Vždy, keď naň pomyslela, mala chuť tancovať, ba možno sa aj vznášať. Ako decko ešte nerozumela, prečo sú takmer všetky piesne o zaľúbených. Teraz už nemala pochýb. Láska je nádherná, krehká, nežná, no i silná, až je zamilovaným všetko iné na smiech. Stačila jediná myšlienka na ňu a akoby sa ocitla v inom svete. Vždy jej chvíľku trvalo, kým sa spamätala a dokázala sa sústrediť na to, kde je a čo práve robí. Rovnako aj teraz. Sama na sebe sa zasmiala, krátko a rýchlo zatriasla hlavou. Bolo lákavé vyfintiť sa pre Ondra, no zdravý rozum v nej napokon zvíťazil. Ak ju má rád, tak isto aj chudobne oblečenú. Ale z márnivosti si predsa len zaplietla do vrkoča farebné stuhy. Už-už si chcela vyštípať líčka do červena, ako všetky dievky v jej veku, no usúdila, že je to zbytočné. Mráz to urobí za ňu. Pred odchodom ešte vykukla von oknom. Obrovské vločky husto padali na celú dedinu. Vyzeralo to, že snežiť neprestane. Tešila sa, že po omši, keď vyjdú z kostola, začnú sa mladí sácať a hádzať jeden druhého do závejov. Taký je zvyk, hoc nevedno prečo. Dúfala, že ju v páse či okolo bokov pevne zovrú Ondrove ruky a kým budú vedno padať do snehu, pocíti na krku jeho horúci dych, ba možno sa ich pery na okamih dotknú.
       čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 664   

Iná ako iné

@ :: Poviedky ::     Jun 02 2016, 13:40 (UTC+0)

Kostol v obci Vojnatina

Miesto: Vojnatina, okres Sobrance
Čas: od konca dvadsiatych rokov po rok 1948
Autor: Slavomír Szabó

       Na to nemám nervy, je to nezmysel a zbytočná strata času! Alebo nie? Neviem, cítim akýsi zmätok, ktorý narušil môj vnútorný pokoj a istotu, že veci sú ako majú byť. A možnože naozaj sú, lenže inak ako som si to predstavoval ja. Nemal som dnes brať do ruky sekáč a kladivo, ale namiesto toho som si do uší mohol radšej vopchať kus papiera, aby som nepočul všetky tie reči, čo sa teraz trúsia celou Vojnatinou. Žil by som naďalej ak nie šťastne, tak aspoň spokojne. Naozaj som už po rokoch nemyslel na príbeh, ktorým to začalo. Príbeh, kvôli ktorému vo mne skrslo prvé podozrenie. Podozrenie, že naša dedina, že Vojnatina nie je ako iné.
       čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 975   

Prvý, druhý a žiaden máj pre Elen

@ :: Poviedky ::     May 15 2016, 15:30 (UTC+0)

Obec Čečejovce v súčasnosti

Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie
Čas: niekedy na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Nie je rana ako rana. Ak by ma nejaký silák udrel priamo do tváre aj desaťkrát, taký pred ktorým sa trasie celá dedina, ale vrátil by som mu aspoň jeden poriadny úder, niet sa za čo hanbiť. Isto, ako človek s napuchnutými gambami, modrinou pod okom a doškriabaným nosom by som ani vtedy nevyzeral vábne, ale mohol by som sa hrdo niesť ulicami. Bol by som ten, ktorý našiel odvahu biť sa s najmocnejším. Lenže ak mám modriny od chudáčika, ktorým doposiaľ mnohí opovrhovali; takým, čo vyzerá, že by ho mohol aj slabší vietor zlomiť na dvoje, každá malá ranka bolí preukrutne. Lebo z tej hanby nielen telo je boľavé, ale aj duša. Aspoň dva dni sa nebudem môcť ukázať na ulici. Vlastne, ako tak pozerám do zrkadla, možno aj dlhšie. Nezniesol by som posmešné poznámky, ba ani len pohľady. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 962   

Dilema šťastia

@ :: Poviedky ::     May 15 2016, 15:12 (UTC+0)

Kaštieľ v Čečejovciach

Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie
Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia
Autorka: Silvia Bolčová


       Aspoňže je úprimný – pomyslela si Kati, čítajúc list od Andráša. No, nenapísal žiadnu novinku. To, že jeho matka ju ako nevestu odmietla, už vedela. Akurát jej vysvetlil dôvod. Je vraj panská dievka, vychovaná v prepychovej kúrii. Nie žena do roboty. Nikdy vraj nebude súca do normálneho života.
       Do normálneho... Teraz hádam žijem v nenormálnom? - Kati znova neveriacky pokrútila hlavou. Nevedela si to dať dohromady. Veď aj Adrášova matka pochádzala z bohatej rodiny a vydala sa do ešte bohatšej. Katin otec bol len konský kupec, áno, nie je to len, lebo kupcom sa nemôže stať hocikto a dobrý kupec vie dobre zarobiť, ale musí byť preto lenivá? Alebo neschopná? Stačilo sa pozrieť na Katinu mamu - mali doma slúžku, na ich poliach pracovali roľníci, ale napriek všetkému bola vychýrená kuchárka i cukrárka. Bez jej umenia sa nezaobišla ani jedna svadba, pohreb, krstiny či hody v Čečejovciach.
       čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 888   

Boži šlit

@ :: Poviedky ::     Apr 10 2016, 19:48 (UTC+0)

Na mieste nazvanom Boži šlit, kam kedysi chodili ľudia hľadajúci uzdravenie

Miesto: Krčava, okres Sobrance
Čas: začiatok tridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Na mamu si nespomínam, nedokážem si vybaviť jej obraz, hlas, vôňu, vlastne celkom nič. Dalo by sa povedať, že som ju nikdy nepoznala. Samozrejme, platí to iba vtedy, ak všetko poznanie, ktoré v sebe nosíme, siaha len do čias našich vedomých spomienok. Možno kdesi tam v hĺbke mojej duše nosím v sebe aspoň pocity z prvých chvíľ, keď ma čičíkala a prikladala si ma k prsiam, aby som sa napila jej teplého mlieka. Isto som bola stredobodom jej sveta a ona túžila žiť iba pre mňa. Veď takto túžia všetky matky, lenže jej to osud nedoprial. Iba z rečí viem, že som prišla na svet veľmi ťažko. Moja mamka s bolesťami vstávala z postele, chudla zo dňa na deň, stále krvácala a po niekoľkých týždňoch svoju dušu poručila Bohu. Ostali sme teda len dvaja. Otec a ja – Mariška. Z tých čias si nepamätám vlastne ani otca. Odišiel do Ameriky. Dostal povolenie, predal čo mal, kúpil si lístok na loď a vybral sa hľadať robotu, zarobiť, aby sa mohol vrátiť a postarať sa o mňa. Moje prvé spomienky sa viažu až k Žuže. Teda k tete Žuže. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 1495   

Mlyn – takmer detektívny príbeh

@ :: Poviedky ::     Mar 27 2016, 09:48 (UTC+0)

Obec Křtomil v súčasnosti

Miesto: Křtomil, okres Přerov, Česká republika
Čas: dvadsiate roky 20. storočia
Autor: Jiří Zaťovič

       Bola to zvláštna rodina. Dnes by sa nad tým nikto nepozastavil, ale vtedy...

       „Tak, toto sú moje deti,“ chválil sa mlynár. „Marie, Anička a Betka. A toto je moja najmilšia, Fanynka.“
       „A toto sú moje deti: Ludmila a Zdenka,“ pridala mlynárka.
       „A toto je náš najmladší, Honzík,“ postrčil mlynár dopredu dieťa spoločnej lásky.
       Ženil sa druhýkrát, lebo ovdovel. A deti potrebujú matku. Núkali sa mu vychýrené krásavice, aj z Bystřice, dokonca aj od Přerova, ale mlynár Jan sa napokon rozhodol pre vdovu Annu, ktorá mu do manželstva priniesla nielen dve dievčatá, ale predovšetkým materinský cit. Jeho deti ho veľmi potrebovali. Veľmi dobre poznali pevnú otcovu ruku, ale chýbalo im pohladenie. A tak to urobil najmä pre ne, aby nezvlčili.
       čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 1327   


staršie články:

ešte staršie články...