login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Sep 23, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(241)

vložiť obrázok do galérie

Blázon, či hrdina?

@ :: Poviedky ::     Oct 15 2018, 03:10 (UTC+0)

Miesto: Valaliky - Bernátovce a Košťany, okres Košice-okolie
Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia
Autorka: Silvia Bolčová

       Jar už klopala na okno a príroda sa pomaly prebúdzala k životu, no ešte stále bolo chladno. Ráno cestou do školy hrial Irinu teplý čaj z raňajok, no takto popoludní ju premkla triaška. Možno od zimy a možno z Katkinho rozprávania.
       „Akože o ničom nevieš? Vždy, každý rok sa počas prvej pôstnej nedele pred Veľkou nocou hádže Šmertka. Zo slamy urobia dievčatá hlavu i trup a poobliekajú ju do starých šiat. Každá donesie, čo má – daktorá obnosenú starú bluzu, iná kabat, alebo fartuch. Vždy sa stretneme v inej rodine. A potom, keď je Šmertka ušitá a vyparádená, nesieme ju hore na pastvisko až k jarku. Vpredu ide vždy tá dievka, v ktorej dome sa Šmertka robila a za ňou kráčame my, čo sme pomáhali. Nakoniec tie, čo sa len prizerali. A ani chlapci nemôžu čítať ďalej...
čitateľov: 71   

O veľkom kamarátstve

@ :: Poviedky ::     Oct 07 2018, 14:06 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       Rozpoviem vám príbeh o veľkom priateľstve Fonza, Berta a Hajči, ktoré takmer stálo Berta život, keby sa včas nerozpadlo, a Haja skoro zomrela, keď vzniklo. Ale poďme pekne po poriadku...
       Fonzo sa vlastne volal Alfonz, ale takto to menej lámalo jazyk. Berto bol zase plným menom Albert, ale to znelo príliš nóbl, akosi cudzokrajne. A Hajči bola v skutočnosti Anna, zvaná Hana, maznavo Haja a zdrobnelo Hajča. Alebo Hajči, v oslovení. Nikto sa už nepamätá, kde sa tie prezývky vzali – či im prischli ako drobcom, keď ešte nevedeli všetky spoluhlásky a sami seba takto nazvali, alebo až neskôr, keď už tvorili bandu, a prezývky si vybrali na dôkaz frajeriny. Každopádne ich takmer nikto nikdy, okrem úradov, nevolal skutočnými menami, a nikto by možno ani nevedel, ako znejú ich oficiálne mená. Je dôležité ešte povedať, že Berto a Haja boli súrodenci, Berto o tri roky starší. Bývali ob dom od Fonza, keď sa aj s rodičmi prisťahovali do Vsi. Bol to začiatok decembra, presnejšie, na Mikuláša, keď sa – najprv dvaja – po prvýkrát stretli.
       Haja mala vtedy čerstvo tri roky a Berto, ako druhý najstarší chlapec, si zvykol na úlohu jej osobného pestúna. Rozumeli si, a on sa jej rád venoval. Aj ona ho mala najradšej zo súrodencov – rada bola v jeho blízkosti, rada sa zúčastňovala na jeho výpravách, rada počúvala jeho polo poučné – polo zábavné historky, a najradšej mala, keď ju zobral na koníka, pretože vtedy mu stačila a mala dobrý rozhľad. Aj v ten pamätný deň, keď sa ozvalo zaklopanie a akési chlapské hlasy spoza dverí, ju mal Berto práve na ramenách, keď išiel otvoriť, zvedavý, čo to môže byť za čudo. No a to sa jej takmer stalo osudné.
       Za dverami totiž boli koledníci, čo na Mikuláša chodili po domoch vinšovať a vyberať odmenu. Čosi bežné vo Vsi, ale úplne čítať ďalej...
čitateľov: 237   

Najťažšia skúška

@ :: Poviedky ::     Oct 01 2018, 02:07 (UTC+0)

Miesto: Hraň, okres Trebišov
Čas: koniec 19. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Čo je najťažšia skúška v živote človeka? Teda, ak neberieme do úvahy, že celý život je jedna veľká skúška, v ktorej nie každý obstojí. Isto, detské oči sú plné ideálov, keď chlapec v poplátaných nohaviciach či dievča v prešitej sukni po staršej sestre verí, že práve jemu či jej sa podarí stráviť každučký deň šťastne, v láske a porozumení. A ak nie každý, tak aspoň väčšinu, lebo všetko vždy nakoniec dopadne dobre. Je vari pre muža najťažšou skúškou vojenčina? Čas, keď sa učí strieľať, zabíjať a plniť nezmyselné rozkazy aj za cenu svojho života? A pre ženu? Je to materstvo, ktoré ju vo chvíľach zrodenia nového života mučí preukrutnými bolesťami, na konci ktorých zaznie plač malého a pre ňu najdrahšieho človiečika? Isto, každý môže mať vlastný názor, pre jedného je čítať ďalej...
čitateľov: 420   

Šunkové bábätko

@ :: Poviedky ::     Sep 23 2018, 10:02 (UTC+0)

Kostol sv. Ladislava v Košickej Novej Vsi na historickej fotografii

Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „Robota! Samá robota!“ zašomrala som namrzene, keď som si podvečer sadla do tieňa rozkvitnutej jablone. Námahou mi brneli plecia aj ruky od nosenia ťažkých vedier pomyjí pre prasce, hoci v duši ma už blažila myšlienka na útlu knižku, čo som si požičala v našej obecnej knižnici. O láske, ako inak. Len keď som sa zahĺbila do jej riadkov, dokázala som striasť zo seba pomyslenie na nikdy nekončiacu drinu a otupnú jednotvárnosť života. V knižkách bolo všetko iné ako v skutočnosti, akoby ani nie z tohto sveta. Žiadna práca, len láska, radosť, dobrodružstvo so vzrušujúcim a dobrým záverom. Moje predstavy boli nádherné, čisté a bez akejkoľvek tiaže. V knihách si hrdinovia v elegantných oblekoch a prekrásne hrdinky v hodvábnych šatách žili svoje zaujímavé životy, na dvoroch kvitli kvety a všetko voňalo ako rozkvitnutá záhrada v máji.
       Vzdychla som si. Aká by to bola paráda žiť v dedine, v ktorej niet štipľavého smradu a neustáleho kvikotu stoviek prasiat, na dvoroch by sa nehromadili kopy hnoja, kde by sa v chlievoch a domoch neblýskali dlhé nože a na zemi nezaschýnala krv. Iste, aj čítať ďalej...
čitateľov: 324   

Alžbetkina vojna

@ :: Poviedky ::     Sep 17 2018, 00:20 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: 1944 - 1945
Autor: Juraj Korpa

       „Betka, no kde si? Čo to tam robíš? Veď nemám čím miešať polievku!“
       Osemročné dievčatko pomaly vytiahlo varešku z úst, nesústredene, ako si ju tam pred chvíľou dalo, ju ešte naposledy oblizlo, ale namiesto toho, aby ju podalo mame pri sporáku, bezmyšlienkovite si ju zase strčilo späť. Svoju pozornosť totiž už od skorého rána v celej úplnosti venovalo dianiu v prednej izbe, na dvore, pred bránou a vôbec v okolí, kde sa to hemžilo novými, cudzími, šedými, hrmotnými a úplne nezrozumiteľnými ľuďmi, ktorí, ako už pochopilo, tu budú s nimi oddnes bývať. Boli to v poslednom roku už druhí takí čudní návštevníci, ale títo vyzerali po prvé iní a po druhé ešte čudnejší.
       Tí prví boli maďarskí vojaci. To už dnes čítať ďalej...
čitateľov: 373   

Kuchyňa pani Hedvigy

@ :: Poviedky ::     Sep 10 2018, 11:34 (UTC+0)

Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves
Čas: tradovaný príbeh z bližšie neurčeného obdobia
Autor: Slavomír Szabó

       Boli chvíle, keď som za Terezku túžil aj dýchať. Nosil by som ju na rukách až do Košíc a potom nazad, stál by som v búrke a vetre celú noc, ak by som vedel, že sa potom na mňa ráno usmeje. Ba ak by spravila niečo zlé, dačo také, za čo by ju aj celý svet odsúdil, rád by som za ňu položil hlavu na klát, len nech sa jej neskriví ani vlas. Bol som hlúpy! Hlúpy a chudobný. Bola to moja vina? Pravda, peňazí a statku nemám ani teraz, ale už aspoň viem, že láska je sprostosť nad sprostosti, číre poblúznenie mysle nehodné zdravého chlapa a mámenie zmyslov, v ktorom pojašený človek stráca súdnosť. Láska zmení muža na prítulného kocúra, ktorý za jedno pohladenie bude priasť celú noc a potom cez deň blúdiť okolo smradľavých prasacích hnojísk, aby chytil dákeho potkana a mohol zasa pred paničkou skloniť hlavu v túžbe po ďalšom krátkom poláskaní. Terezka! Ako by sa tvárila, keby ma teraz čítať ďalej...
čitateľov: 1005   

Dobrý služobník Franci

@ :: Poviedky ::     Sep 03 2018, 03:04 (UTC+0)

Kaštieľ v Kluknave

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: dvadsiate roky 20. storočia
Autor: Zuzana Kratyinová

       „Chcete, aby vás vyňuchal hájnik?“ zrúkla Hana na plné ústa, ale vzápätí si na ne položila ruku, pretože by ju mohol niekto začuť cez otvorené okno. To by bolo zlé, priam nepredstaviteľné. Mohlo by sa stať, že by potom ostala sama. Vlastne celkom sama nie, ale s troma deťmi. Teda ešte horšie, lebo by prišla o muža i najstaršieho syna Mateja, čo bol takmer hotový chlap.
       Bača Ondrej, hrdý majster v pasení i liečení oviec, ale inak poslušný muž hádavej ženy, na ňu hľadel previnilo. Dúfal, že čítať ďalej...
čitateľov: 494   

Noc lásky - nelásky

@ :: Poviedky ::     Aug 28 2018, 02:16 (UTC+0)

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Silvia Bolčová

       Míňala som jeden dvor za druhým, s pohľadom upretým na lúku pod lesom. Sama som žasla, ako rýchlo dokážem kráčať. Zrejme z toľkej radosti. Vedela som, že Peter tam už určite sedí a pozoruje oblohu. Chystala som sa, že ho prekvapím. Tíško sa priblížim a zozadu mu nenápadne zakryjem oči, aby musel hádať, kto som. V nedeľu sme mali prvé ohlášky a mne sa ešte aj teraz divoko rozbúši srdce, keď si na to spomeniem. Je krásne tešiť sa na svadbu, ak skutočne milujem. Keď sa naši rodičia dohodli, že nám dajú požehnanie, babička sa od dojatia rozplakala. Radšej sa jej ani nepýtam, ale tuším, že ju s mojim starým otcom spájali len hrudy zeme. Pravda, zem je dôležitá. Živí nás. No živí iba naše telá a aj srdce potrebuje svoje. Myslím, že srdce starkej cítilo po celý život prázdnotu a chlad. A pritom láska... Láska je úžasná - to hovorí každý, ale že až tak veľmi, to som netušila. Ešte musím vydržať tri týždne, a potom to príde. Budem nevestou. Pred oltárom bude stáť po mojom boku Peter. Môj Peter. Veselý a usmiaty. Ešte viac som zrýchlila.
čítať ďalej...
čitateľov: 510   

Vyslobodenie

@ :: Poviedky ::     Aug 20 2018, 01:58 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: január 1945
Autor: Juraj Korpa

       Pomedzi seno a škáry v doskách sa predsa len predral denný svit a v skrýši začalo byť vidno. Nebola už taká zima, ako večer, predsa len, dve telá maličký priestor trochu vyhriali, i tak však bolo dosť chladno, o čom svedčili obláčiky pary pri každom výdychu. Aký to rozdiel oproti chalupe, nielen vykúrenej, ale i osvetlenej, hlavne však plnej ľudí, celej rodiny, otca, mamky, bratov. Aká by bola inokedy preplnená tesná kuchyňa zrazu veľká a pohodlná, aké by to bolo krásne, keby bol obyčajný deň ako takmer všetky doteraz! Ale vojna je vojna... Tá práve prišla až úplne na dotyk.
       Terka v noci len prerušovane driemala, vyplašil ju každý zvuk. Občasné vzdialené zadunenie čítať ďalej...
čitateľov: 565   

Petrolej pre Veronku

@ :: Poviedky ::     Aug 13 2018, 01:56 (UTC+0)

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: okolo roku 1935
Autor: Slavomír Szabó

       Sobota je ten najlepší deň! To nemohol Veronke nikto vyvrátiť. Nikto! Vždy sa na ňu tešila už prinajmenšom od stredy. Predstava bijúcich zvonov, čo práve ohlasujú sobotňajšie poludnie, vyvolávala na jej tvári úsmev. Mala na to minimálne dva dôvody. Keď jej škola začína už ráno, po nej ju čaká jeden a pol dňa voľna! Teda, samozrejme, ak si odmyslí nedeľnú omšu, kde musí sedieť na chladnej lavici po boku matky i brata a dávať dobrý pozor. Pán farár, chrliaci z kazateľnice slová o láske, no i o pokušení, o svätosti, ale i o hriechu, o spasení, či o večnom zatratení, potom každý pondelok v škole skúša, čo presne hovoril. Ak by to nevedela, dostala by za trest prepísať šesťkrát celé dlhé stránky z katechizmu. Každý deň jedenkrát, to by prišla o všetky chvíle voľna v týždni. Samozrejme, okrem ďalšej nedele, keď by opäť čítať ďalej...
čitateľov: 1217   


staršie články:

ešte staršie články...