login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Apr 25, 2012

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(104)

vložiť obrázok do galérie

Annino pozvanie

@ :: Poviedky ::     May 14 2012, 10:39 (UTC+0)

Románsko-gotický kostol z 13. storočia so stredovekými freskami v Ochtinej patrí medzi mimoriadne vzácne národné kultúrne pamiatky Slovenska. Časť príbehu sa viaže práve k nemu.

Miesto: Ochtiná, okres Rožňava
Čas: okolo roku 1938
Autori: Viera Horniaková, Slavomír Szabó

       Z neveľkej chalupy s malými oknami a šindľovou strechou vyšiel muž v dlhom čiernom plášti. Pribuchol dvere, neurobil ani dva kroky a na chvíľu sa zastavil. Pozeral kamsi nadol na špičky svojich čižiem, premýšľal a pravicou si pošúchal bradu. Zamračené čelo a stiahnuté pery dali znať, že je nespokojný. Čo mal však robiť? Nie, kým dieťa nemá rok, bolo by všetko obrovské riziko, ktoré by mu vzalo chýrnu povesť. Jemne pokýval hlavou, akoby na znak súhlasu a potom prešiel dvorom až na cestu, kde naň čakala drožka. Kočišovi iba pohybom ruky naznačil, aby sa už pohol a opäť sa ponoril do svojho sveta myšlienok. V hlave zvádzal súboj, v ktorom proti sebe stálo všetko to, čo doň húdli na univerzite a výčitky, že nenaplnil očakávania prostej ženy, ktorá mu bezhranične dôveruje.
       čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 114   

Pod smižianskym mostom

@ :: Poviedky ::     May 14 2012, 08:19 (UTC+0)

Most cez potok Bruník (Vimbach), ku ktorému sa viaže časť tohto príbehu. V čase, kedy sa to údajne všetko stalo, bol ešte most drevený.

Miesto: Smižany, okres Spišská Nová Ves
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Ak by ma Fina chcela, dal by som jej svoje srdce a nevymenil ju ani za všetky ženy sveta! Nikdy! Poviete si, že to sa mi iba v hlave pokrútilo, že ma pochytil ošiaľ zamilovaných, čo vidia svoju milú ako dokonalú a vytúženú bytosť. Že všetko raz prejde a časom príde vytriezvenie. Isto, ak máte svoje skúsenosti a predpokladáte ako sa veci vyvinú, poviete, že skončím ako všetci ostatní. Teda ako tí, čo sedávajú v krčme, aby nemuseli doma počúvať reči svojej starej. Lenže nie, nie, nie! Mám už dosť rokov na to, aby som vedel, čo je iba pochabé blúznenie.
       Ženy sú všelijaké. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 108   

Vyšná Slaná: Kroje s gemerskými čipkami

@ :: Historické foto ::     May 14 2012, 08:17 (UTC+0)

Vyšná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza niekedy z päťdesiatych alebo šesťdesiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej ženy v slávnostných krojoch. Určitým miestnym špecifikom bolo ozdobovanie viest, sukní a čepcov čipkami. Netýkalo sa to výhradne len Vyšnej Slanej, ale aj okolitých gemerských obcí z povodia rieky Slaná.

čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 84   

Niekto možno z opice, niekto nie

@ :: Poviedky ::     May 10 2012, 07:46 (UTC+0)

Kostol sv. Anny - v lesoch medzi obcami Poproč a Rudník

Miesto: Poproč, okres Košice-okolie
Čas: koniec štyridsiatych rokov 20. storočia
Autorka: Soňa Jakešová

       V dome bolo ticho. V pravidelnom rytme ho porcioval iba tikot hodín s veľkým ciferníkom, čo trónili na starej kuchynskej linke. Tilda sedela v izbe na lavici pod oknom, lebo tam mala najlepšie svetlo, a sústredene hľadela do knihy v čiernej ošúchanej väzbe. Jej syn Ďuri zasa v kuchyni a sústredene písal domáce úlohy. Občas si prstami prehrabol vo svetlých strapatých vlasoch, potom zložil pero a začal čítať. Zodvihol hlavu od učebnice, žmoliac zodratý okraj zažltnutej stránky a zahľadel sa niekam na stenu. Musel si utriediť myšlienky. Veď to, čo písali v knihe, bolo celkom iné ako ich učil pán farár na náboženstve. Celých desať rokov, celý jeho život doň čosi húdli a naraz takýto zmätok. Ako to vlastne je? Pochádza človek z opice, tak ako povedal pán učiteľ Káčer a ako sa píše aj v tejto učebnici? Alebo nás stvoril Boh na šiesty deň po tom, ako svet zaplnil rastlinami a zvieratami? Ďuri pozrel cez dvere na mamu. Biblia bola jej obľúbeným čítaním. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 171   

Zánik hradu na Hrádku

@ :: Poviedky ::     May 10 2012, 07:06 (UTC+0)

Dnes už nevedno, kde kedysi stál hrad na vrchu Hrádok. Všetko pohltil les.

Miesto: Ochtiná, okres Rožňava
Čas: povesť nie je vsadená do konkrétneho času
Autor: Slavomír Szabó

       „Pán kráľ, pán kráľ, zle je!“ vstúpil do veľkej drevenej siene radca a pokľakol na koleno, ako sa pred vladárom patrí. Z opätkov čižiem mu na zem stekalo riedke blato, pretože len pred chvíľkou bežal rozbahneným nádvorím a dychčal ako zachrípnutý pes.
       „Vždy bolo zle. Raz niekto prepadne furmanov, potom z hradnej studne vytiahne slúžka utopenú krysu a polovicu vojska obsypú hnisavé vyrážky. Inokedy búrky a ľadovec pobijú celú úrodu sedliakom, takže pytliaci vykántria polovicu zveriny v mojich lesoch. Kedy si mi prišiel povedať niečo dobré? Nikdy! Lebo keby bolo všetko v poriadku, tak ťa nepotrebujem.“
       Radca stále kľačal so sklonenou hlavou a hľadel do zeme, zatiaľ čo si kráľ nervózne stružlikal kúsok dreva na triesku, aby si po raňajkách vyčistil škáry medzi zubami.
       „Hovor!“
čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 162   

Vyšná Slaná: Učiteľ Fraňo Kráľ

@ :: Historické foto ::     May 10 2012, 06:43 (UTC+0)

Vyšná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza niekedy z konca dvadsiatych alebo začiatku tridsiatych rokov 20 storočia a vidíme na nej deti zo štátnej ľudovej školy (základnej školy) vo Vyšnej Slanej s učiteľmi. Mladším učiteľom (vľavo) je známy slovenský spisovateľ Fraňo Kráľ. Práve keď pôsobil na učiteľskom poste v tejto obci, vytvoril svoje najznámejšie dielo – román Cesta zarúbaná.

čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 155   

Vyšná Slaná: Mužský kroj v rokoch dvadsiatych

@ :: Historické foto ::     May 10 2012, 06:37 (UTC+0)

Vyšná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z dvadsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej dvoch parobkov z Vyšnej Slanej. Oblečení sú v kroji, aký sa tu nosieval najmä na slávnostnejšie príležitosti. Krojová tradícia v obci pretrvávala pomerne dlho, až do rokov päťdesiatych. Podobne tomu bolo aj v blízkych dedinách Vlachovo a Gočovo. V susednej Rejdovej podľa zápisov kronikára Jána Vida sa nosili kroje ešte aj v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Samozrejme, bolo to už individuálne, ale v týchto gemerských končinách nie zriedkavé.

čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 133   

Vyšná Slaná: Pohľadnica z rokov päťdesiatych

@ :: Historické foto ::     May 10 2012, 06:29 (UTC+0)

Vyšná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza zo začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia a používala sa ako pohľadnica vydaná miestnym národným výborom. Obrazovo dominuje veža neskoro-gotického kostola, ktorý bol v obci postavený okolo roku 1500.

Vyšná Slaná vznikla ako banícka obec najneskôr v 14. storočí, nie je však vylúčené, že aj o storočie skôr. Na základe kráľovských privilégií totiž už v 13. storočí začali túto oblasť skúmať nemeckí prisťahovalci, ktorí dali základy miestnemu baníctvu a hutníctvu. V katastri Vyšnej Slanej sa ťažilo najmä striebro, železo a meď.

čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 147   

Signál z Tomášovského výhľadu

@ :: Poviedky ::     Apr 29 2012, 20:49 (UTC+0)

Tomášovský výhľad - známa a turisticky vyhľadávaná skala v Slovenskom raji. Málokto však vie, že toto miesto zohralo určitú úlohu na konci II. svetovej vojny.

Miesto: Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves
Čas: január 1945
Autor: Slavomír Szabó

       Pamätám sa, ako sme postávali pri koľajniciach a čakali kým príde vlak. Dúfali sme, že u nás zastaví. Chodili často, stáli tu takmer denne, pretože v našej stanici sa koľaj delí na dvoje a opäť spája do jednej. Nejeden vlak čakal odstavený, kým druhý z protismeru príde, aby sa minuli a trať bola voľná. Pásli sme kravy a neraz sme priložili ucho na koľajnice. Najmä Maňa sa nevedela dočkať, ale musím sa priznať, že aj mne ulietali myšlienky týmto smerom, a keď som zazrela dymiaci komín lokomotívy, rozbúšilo sa mi srdce. Len pozor na kravky, aby sa nezatárali k trati a potom som bežala. Vlak zastavil a z okien vagónov sa vytŕčali nemeckí vojaci. Zabávali sa na tom ako k nim bežíme a vytŕčali ruky, v ktorých mali samé dobroty. Často konzervy s mäsom, čomu sa i doma potešili. Nezriedka nám núkali aj tabuľky čokolády a cukríky. Vojaci sa len usmievali, keď sme sa naťahovali, aby nám podali svoje dary. Očami lízali naše postavy, voľačo hovorili, nič sme im nerozumeli a smiali sa. Aj my sme sa smiali. čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 297   

Poproč: Popročský odev v nárečí

@ :: Historické foto ::     Apr 29 2012, 20:37 (UTC+0)

Poproč, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z prvej polovice tridsiatych rokov 20. storočia a zobrazuje babku s vnučkou. Fotografovanie v danom čase nebolo vecou každodennou, skôr výnimočnou. Fotografi si okrem iného zarábali aj tak, že chodili po dedinách a núkali svoje služby. Ľudia sa nechali fotiť, potom prišiel aj s fotkami a zaplatili mu. Práve takto vznikol aj tento záber.

čítať ďalej...

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 214   


staršie články:

ešte staršie články...